Minulá vláda si dala za úlohu ako zavŕšenie snaženia v radikálnych ekonomických reformách zavedenie eura, čo možno považovať za kulminačný bod integračných procesov všetkých členských štátov EÚ. Je však vhodné vstúpiť do menovej únie už od 1. 1. 2009, tak ako sa k tomu zaviazala predošlá vláda a tá súčasná tento záväzok prebrala? Z istého pohľadu sa takýmto rýchlym postupom k stanovenému termínu môže zhoršiť vývoj našej ekonomiky, s dlhotrvajúcimi negatívnymi dosahmi, a to hlavne na " bežného" občana.
Mnohí, ktorí sú zainteresovaní do tohto procesu, proklamujú, že zavedenie eura prinesie len samé pozitíva. Vo všeobecnosti argumenty, ktoré uvádzajú, sú logické, možno s nimi v zásade súhlasiť. Pri rozhodovaní o závažných veciach je bežnou metódou bilancovať, čo dané opatrenie so sebou prinesie -- či viac pozitívneho alebo negatívneho. Mnohí odborníci vidia len tú dobrú stránku bilancie. Medzi ne patrí zjednodušenie medzinárodného platobného styku, zvýšenie dôveryhodnosti našej ekonomiky. Nie nepodstatným argumentom je aj to, že Slovensko už je v "čakárni" na euro -- v systéme ERM II. Ak by vláda ustúpila z pôvodného plánu, mohlo by to zneistiť finančné trhy, oslabiť korunu. Neistota na trhu by viedla aj k vyšším úrokom, čím sa predražuje financovanie štátneho dlhu.
Na prijatie eura je potrebné splniť maastrichtské kritériá, ktoré preverujú, či krajina, ktorá chce zaviesť euro ako svoju národnú menu, je schopná zabezpečiť dlhodobo ekonomickú stabilitu, a to tak, aby mohla zo spoločnej meny profitovať a aby svojím ekonomickým vývojom nenarúšala stabilitu eurozóny, ani životnú úroveň obyvateľov krajiny.
Medzi kritériá vstupu do európskej menovej únie patria tzv. konvergenčné kritériá, ktoré zásadnou mierou okliešťujú slobodné rozhodovanie štátu v otázkach menovej stability, úrokovej sadzby, fiškálnej politiky, otázku štátneho dlhu, kurzovú stabilitu.
V minulom roku Slovensko dosiahlo výrazný a veľmi uspokojivý rast HDP a prvý štvrťrok 2007 tento trend potvrdil a dá sa očakávať aj v nasledujúcich rokoch. Prečo si pri týchto priaznivých výsledkoch neponechať vlastnú národnú menu, keď to aj s ňou po už dokončených reformách akceleruje výkonnosť národného hospodárstva? Nie je postačujúce prijať euro spolu s ČR, ktorá sa do nej neponáhľa, a to nielen na základe neplnenia konvergenčných kritérií? Nečudujem sa českým, poľským či maďarským politikom a makroekonómom, že sa s týmto krokom, ktorý v sebe nesie množstvo potenciálnych rizík až fatálnych dosahov na ich národné hospodárstvo, neponáhľajú.
Neexperimentujme s národným hospodárstvom v takej závažnej veci ako vzdanie sa národnej meny. Najviac si to totiž odskáču bežní občania, ktorí tvoria ťažisko populácie. Bolo by možno vhodné urobiť si rešerš, ako bežní Taliani, Španieli či Francúzi alebo Gréci, prípadne Slovinci vnímajú dosahy eura bezprostredne na ich životnú úroveň.
Pri výmene koruny za euro nemám na zreteli situáciu najsolventnejšej skupiny obyvateľov, ktorí sa s turbulenciou pri konverzii meny vyrovnajú veľmi ľahko. Táto príjmová skupina v našej republike už v eurozóne svojou životnou úrovňou fakticky je -- či už cezhraničnými podnikateľskými aktivitami alebo kúpyschopnosťou. Prijatie eura v roku 2009 bude pre nich iba drobná administratívna zmena.
Nebolo by predsa ešte lepšie ostať pri pôvodnom systéme, dotiahnuť sa výkonnosťou ekonomiky aspoň na chvost pelotónu ostatným členským krajinám EÚ, ktoré už euro prebrali, a až potom ho zaviesť? Nuž, nechajme sa teda prekvapiť, za akú cenu vymeníme korunu za euro.
Rastislav Kalafut, pracoval v Ekonomickom ústave SAV a na MF SR