V najbližších rokoch by sme sa mali pripraviť na obrovský menový a fiškálny klimatický balík. Počet prírodných katastrof spôsobených zmenou klímy sa totiž každým rokom zvyšuje. Regulátori preto budú musieť reagovať.
Za posledných 20 rokov došlo v priemere k 335 prírodným katastrofám ročne, čo je dvakrát viac ako v období medzi rokmi 1985 až 1995. Rýchlo sa zvyšujú aj náklady na ich likvidáciu. Za posledných desať rokov dosiahli priemerne 200 miliárd dolárov ročne, čo je štyrikrát viac ako v 80. rokoch.
Potreba reagovať na zmenu klímy aktívnejšou fiškálnou a menovou politikou vzrastie aj zo strany verejnosti. Centrálne banky budú preto v rámci kvantitatívneho uvoľňovania viac uprednostňovať investície do zelenej energie a do ekologických dlhopisov. Myslíme si, že by sme sa mali pripraviť na obrovský menový a fiškálny klimatický balík. Pravdepodobne však až v roku 2021, než v budúcom roku.
Klíma je kľúčová otázka
V uplynulých mesiacoch väčšina centrálnych bánk poukázala na závažnosť zmeny klímy, napríklad švédska Riksbank, alebo austrálska banka Reserve Bank, ktorá naznačila, že svet sa musí pripraviť na opakované, v horšom prípade trvalé, otrasy súvisiace s podnebím.
Kľúčovú úlohu centrálnych bánk pri riešení zmeny klímy potvrdili aj dva nedávne dokumenty. William Oman v práci s názvom Úloha finančných a menových politík pri zmierňovaní dopadov zmeny klímy uverejnenej na blogu MMF v septembri tohto roku tvrdí, že menové nástroje na podporu environmentálnych politík by mali zahŕňať lepší prístup k financovaniu pre subjekty, ktoré chcú investovať do nízkouhlíkových projektov a do nákupov nízkouhlíkových dlhopisov emitovaných rozvojovými bankami (napríklad EIB v prípade eurozóny).
Členka rady guvernérov amerického Fedu Lael Brainardová v jednom zo svojich najnovších prejavov v novembri zdôraznila, že klimatické riziká sú kľúčovou otázkou, ktorá by mohla ohroziť plány Fedu v menovej politike, finančnej stabilite a finančnej regulácii.
Ani ECB si pred týmto problémom nezatvára oči. Očakávame, že rámcová revízia menovej politiky plánovaná na budúci rok bude dobrou príležitosťou na zahrnutie zmeny klímy do agendy ECB. Nová guvernérka Christine Lagardeová sa vo svojom nedávnom liste Európskemu parlamentu k tejto téme vyjadrila jasne: „Zamýšľaná revízia stratégie menovej politiky ECB bude príležitosťou zamyslieť sa nad tým, ako by sa v rámci našej menovej politiky mali riešiť otázky udržateľnosti životného prostredia“.
Zelené kvantitatívne uvoľňovanie
Debata o tom, či by sa zmena klímy nemala stať súčasťou mandátu ECB, sa objavuje najmä v Nemecku. Ak sa pozrieme na Zmluvu o založení ECB, jej hlavným cieľom je cenová stabilita. No uvádza sa tam aj to, že „bez toho, aby bol dotknutý cieľ cenovej stability, Európsky systém centrálnych bánk podporuje aj všeobecné hospodárske politiky únie s cieľom prispievať k dosahovaniu cieľov EÚ“. V rámci týchto cieľov sa potom osobitne uvádza, že únia dbá na vysoko kvalitné životné prostredie.
Na základe prísneho výkladu Zmluvy o založení ECB tak môže centrálna banka zohrávať pri ochrane životného prostredia významnú úlohu. Napríklad zavedením „zeleného“ kvantitatívneho uvoľňovania. Podmienkou však bude, že to nemôže byť v rozpore s primárnym cieľom zachovania cenovej stability.
Vzhľadom na výšku aktuálnej a očakávanej inflácie je však veľmi nepravdepodobné, že dva potenciálne protichodné ciele, teda zmena podnebia a inflácia, budú v dohľadnej dobe predstavovať zvýšené riziko. Ako sme už mnohokrát spomínali, problémom Európy pre nadchádzajúce desaťročie je to, že všetky faktory sú deflačné.
To znamená, že ECB má prakticky dosť priestoru na podporu ekologických investícií zavedením „zeleného“ kvantitatívneho uvoľňovania aj bez výrazného navýšenia inflácie nad úroveň dvoch percent.
Christopher Dembik, hlavný makro analytik Saxo Bank