Celé sa to začalo v máji, keď reportér BBC Andrew Gilligan vo svojom článku obvinil britskú vládu, že úmyselne zveličila dôkazy proti Saddámovi Husajnovi. A tým zavádzala verejnosť pokiaľ išlo o hrozbu irackých zbraní hromadného ničenia. Spor medzi kabinetom Tonyho Blaira a verejnoprávnou BBC postupne naberal na intenzite. Dráma vyvrcholila smrťou zbrojného experta Davida Kellyho, ktorý bol hlavným zdrojom Gilliganovho článku.
Verejnosť je teraz svedkom vyšetrovacieho procesu, ktorého cieľom je rozhodnúť, kto má v spore pravdu a kto môže za smrť uznávaného vedca. Postupne sa tak pred nami odhaľuje skrytý svet fungovania vlády, tajných služieb či vzťahov medzi ministerstvami, ako aj to, do čoho všetkého kabinet kompetentne alebo menej kompetentne zasahuje. Vypovedal aj samotný Blair a stal sa tak druhým premiérom v britskej histórii, ktorý stál pred vyšetrovacím výborom. Rozuzlenie prípadu Kelly dnes sleduje celý svet. Prekračuje totiž hranice Veľkej Británie. Práve informácie britských a amerických tajných služieb boli dôkazom pre vojenský zásah v Iraku. Kritické hlasy, že sa krajina nechala zaviesť do vojny na základe pochybných údajov, sa už ozývajú v Austrálii a nie je vylúčené, že sa tak nestane aj v iných krajinách. Kelly bol pritom paradoxne na Blairovej strane. Potvrdzuje to v nedeľu zverejnený článok zbrojného experta, ktorý mal byť súčasťou súhrnnej správy o Iraku pripravovanej len niekoľko týždňov pred vojnou. "Vojna je nevyhnutná," napísal v ňom podľa britského denníka Guardian Kelly. Hoci hrozbu, ktorú predstavujú iracké zbrane považoval za malú, jediný spôsob, ako krajinu odzbrojiť a zbaviť ju diktátorského režimu Saddáma Husajna, videl vo vojenskom zásahu. OSN sa snažila Irak odzbrojiť od roku 1991, no bez úspechu, čo označil za zlyhanie diplomacie. A diplomatické roztržky podľa Kellyho celú situáciu len zhoršovali.
Britská vláda tak zrejme pyká za to, že si zvolila zlý argument pre vojnu. Politickou obeťou sa v piatok stal Blairov poradca Alastair Campbell, ktorý sa deň po premiérovej výpovedi rozhodol odstúpiť. Jeho rezignáciou sa tak začal Blairov boj o britskú verejnosť a zlepšenie imidžu vlády v jej očiach. Posledné prieskumy verejnej mienky totiž ukazujú, že len niečo vyše 20 percent Britov považuje vládu za čestnú a dôveryhodnú, čo je obrovský prepad oproti roku 1998, kedy kabinetu verilo 74 percent opýtaných. Doterajšie vyšetrovanie odhalilo, že ako nevolený predstaviteľ mal naozaj Campbell v rukách sústredenej neobvykle veľa moci. V tejto situácii pritom mnohí vyťahujú aj veci z jeho minulosti. Napríklad, že už v roku 1998 sa niektorí členovia Blairovho kabinetu sťažovali na Campbellove manipulačné metódy. Vtedy bol aj vyšetrovaný pre nepresné informovanie verejnosti o kontaktoch a rokovaniach Blaira s vtedajším talianskym premiérom Romanom Prodim. Takže hoci premiér príde o najbližšieho spolupracovníka -- označovaného za hlavného architekta úspechu labouristov, ktorí sa v roku 1997 po 18 rokoch v opozícii dostali k moci -- možno sa mu otvorí šanca zbaviť vládu zlej reputácie.
StoryEditor