Pražský hrad, zvon na Chráme sv. Víta nedávno odbil druhú hodinu 29. septembra 1938. Ticho noci pretne drnčanie telefónu na stole styčného spravodajského dôstojníka prezidentskej kancelárie: "Tu je plukovník Moravec. Oznámte pánovi prezidentovi, prosím, že s ním musím naliehavo hovoriť.“ Elitný spravodajský dôstojník pochopil rozpačité mlčanie na opačnom konci drôtu, preto ihneď dodá: "Ide o naliehavú záležitosť. Náčrt by ste mali už mať v telegrame. Do desiatich minút som u vás.“ Štábny kapitán Stránsky, bývalý legionár, sa po tomto spresnení zmohol iba na stručné: "Áno, rozumiem pán plukovník,“ zložil slúchadlo a prešiel do vedľajšej miestnosti, kde práve šifrant dával do špeciálnej obálky dekódovaný telegram.
Rutinne ju vzal a unaveným krokom vošiel do výťahu a stlačil gombík. Slúži už tretiu noc za sebou, táto zo stredy na štvrtok je asi najhoršia za posledné týždne krízy. Prezident neúnavne rokuje, diplomatov strieda československá generalita, francúzske a britské vojenské misie, tých zase špecialisti z rozviedky.
Od nedele boli u neho už dvakrát generáli Golian a Čatloš a poslanec Národného zhromaždenia Karol Sidor. Ako sa mu včera zdôveril Čatloš, ktorý bol jeho veliteľom v légii v Rusku, chcú udržať Slovensko a Podkarpatskú Rus v rámci Československa.
Táto idea si získava v Bratislave, Košiciach, Martine vraj čoraz viac stúpencov, dokonca situácia v kasárňach je taká, že vojaci sú odhodlaní obsadiť na Slovensku dôležité civilné a vládne budovy, železnicu, pošty a odstrániť z vedúcich pozícií Tisu, Tuku, Macha a generála Turanca.
Po anšluse Rakúska to viacerým autonomistom došlo, že aký osud by čakal Slovensko, keby Hitler pokračoval v tomto ťažení.
Sprvoti Stránsky nechcel veriť Čatlošovi, ale Hitlerova rozpínavosť a nehorázne požiadavky na Sudety v ňom asi zobudili vojenskú česť a chce ísť brániť suverenitu Masarykovej a Štefánikovej republiky. Vyhlásenie všeobecnej mobilizácie a jej brilantný priebeh minulý piatok rukolapne ukázal odhodlanie armády brániť hranice.
Výťah zastal a ticho sa otvoril. Na chodbe pred prezidentským apartmánom už stál Benešov osobný tajomník Smutný. Informoval ho o žiadosti plukovníka Moravca a odovzdal mu obálku. Smutný sa hneď vrátil s odkazom od prezidenta, že Moravec môže okamžite za ním prísť.
Pri návrate do kancelária prechádza Stránsky na medziposchodí okolo konferenčnej miestnosti. Cez otvorené dvere vidí, ako naplno prebiehajú prípravy na rokovanie vojnového kabinetu. Stačil mu aj letmý pohľad a uvedomil si, že sa bude diať niečo veľmi, veľmi dôležité. Všade boli špeciálne vojenské mapy, priniesli aj mobilnú vysielačku, na narýchlo pristavených stolíkoch bolo asi päť novučičkých telefónov. Čo bolo najdôležitejšie, tak už prichádzali ministri, tí mladší všetci do jedného vo vojenských uniformách. Keď otváral dvere na svojej kancelárii, tak už po schodoch hore išli na rokovanie vojnového kabinetu ministerský predseda Hodža, ale aj vyslanec Spoločnosti národov lord Runciman a veľvyslanci Francúzska a Británie.
Stránsky si sotva stačil vymeniť košeľu a uvariť kávu, keď vošiel k nemu plukovník Moravec.
"Kedy ma prijme prezident?“ Stránsky automaticky zasalutoval a nevojensky ticho povedal "Ihneď, pán plukovník.“
Keď boli vo výťahu, nesmelo sa opýtal Moravca: "Je to zlé ? Bude vojna?“ Moravec vybral z vrecka saka lístok a podal mu ho so slovami "Je to zlé, ale pre Hitlera! A zo Sudet neustúpime!“ A usmial sa, čo bolo úplne nezvyčajné, lebo posledné mesiace sa iba mračil a na akúkoľvek, čo i len zdvorilostnú otázku, iba zavrčal.
Stránsky preletí text: je to správa československého agenta v Londýne - na poste britského premiéra dnes predpoludním vystrieda Nevilla Chamberlaina lord admirality Winston Churchill. Ten bude mať hneď potom v parlamente prejav, v ktorom oznámi uvedenie námorníctva a letectva do najvyššej bojovej pohotovosti. Agent D-14 dodáva, že do dvoch dní Británia vyhlási čiastočnú mobilizáciu a Churchill sa stretne na Islande s americkým prezidentom Rooseveltom a francúzskym premiérom Éduardom Daladierom.
Stránskemu úplne vyschlo v ústach, nebol schopný pokračovať, ale ďalší odsek ho úplne paralyzoval: Agent z Berlína hlási, že pozajtra nemeckí generáli Blomberg, Fritsch a Brauchitsch v súčinnosti so šéfom nemeckého spravodajstva Canarisom zvrhnú Hitlera! Šéf gestapa Himmler už je izolovaný, podobne aj Heydrich.
Keď dočíta, urobí sa mu nevoľno. Moravec ho zachytí a so smiechom poznamená: "Ešte ani jedna guľka zo Sudet nepriletela a už padáte, to mi nerobte!“
Stránsky ťažko dopadol do kresla v predsálí prezidentovho apartmánu, zapálil si cigaretu a tupo hľadel na protiľahlú stenu, kde bola mapa Československa. Z mrákot ho prebrala pálčivá bolesť - nedofajčená cigareta mu spálila prsty na ľavej ruke. V tom vyšiel od Beneša Moravec a bez slova prešiel ku skrinke, vybral fľašu koňaku a nalial dva poháre, jeden podal Stránskemu: "Kapitán, republika je zachránená!!! Hitler s Mussolinim odišli z Mníchova s dlhým nosom. Teraz už ide iba o to, aby Hitler do Berlína neprišiel ako kancelár, ale iba ako zajatec. Canaris to musí dokázať a Európa mu to nikdy nezabudne!“