Len čo sa politické rozhodovanie dotkne otázky sexuality, verejná diskusia sa značne vyhrotí. Nie je to inak ani pri prerokúvaní Národného programu ochrany sexuálneho a reprodukčného zdravia. Už tradične broja proti nemu katolícki biskupi a ich satelitné organizácie. Hoci je program hlavne o reprodukčnom zdraví žien a prevencii chorôb a interrupcií, jeho kritici sa obuli najmä do modernej sexuálnej výchovy, ktorá vraj povedie mládež k promiskuite a ľahkovážnemu životu.
Skúsenosti zo zahraničia však dokazujú pravý opak. Sexuálna výchova v školskom systéme USA je v posledných rokoch zameraná na propagovanie úplnej abstinencie pred manželstvom, čo v praxi znamená "no sex until 25". Iste, metóda je takmer 100 % spoľahlivá, nespoľahliví sú však ľudia. Výsledkom takejto prudérnej výchovy nie sú mladé ružovolíce panny, ale naopak. Napriek takejto výchove sa mladí ľudia v USA správajú rovnako ako v Európe a dve tretiny z nich majú sex pred osemnástkou. Následky sú však rôzne; v porovnaní s francúzskymi rovesníčkami má dieťa päťkrát viac mladých Američaniek a v porovnaní s Holandskom sedemkrát viac z nich končí pri interrupcii. Pravdepodobnosť nakazenia HIV je u mladých Američanov v porovnaní s Nemeckom päťkrát vyššia; polovica zo 40 000 novo HIV nakazených ročne v USA je vo veku pod 25 rokov. Neinformovanosť teda prináša tragické následky. Naopak, prieskumy vedcov z amerického Centra pre kontrolu a prevenciu chorôb dokazujú, že tínedžeri, ktorí majú v školách sexuálnu výchovu, skôr odďaľujú pohlavný život. Podľa zistení odborníkov je až u 71 percent dospievajúcich chlapcov a 59 percent dievčat so sexuálnou výchovou v škole menšia pravdepodobnosť, že budú mať sexuálny styk pred dosiahnutím 15. roku života.
Primeraná a objektívna sexuálna výchova, založená na najnovších vedeckých poznatkoch, je teda nielen žiaduca ako prevencia, ale je i povinnosťou štátu. Dohovor OSN o právach dieťaťa zaručuje slobodu vyhľadávať a prijímať informácie, ako i právo dieťaťa na slobodu myslenia, svedomia a náboženstva. V článku 24 dohovor vyslovene zaväzuje štáty prijímať potrebné opatrenia na "rozvoj výchovy k plánovanému rodičovstvu a služieb". Európsky dohovor o ľudských právach rovnako zaručuje deťom prístup k objektívnym informáciám o sexualite. Túto skutočnosť potvrdil nálezom Európsky súd pre ľudské práva v prípade Kjeldsenovci a i. proti Dánsku (1976), keď sa rodičia snažili zamedziť vyučovanie sexuálnej výchovy na školách. Súd rozhodol, že výučba založená na vedeckých poznatkoch nijako neobmedzuje právo rodičov na výchovu detí podľa vlastného náboženského presvedčenia a štát má právo ju v školách poskytovať. Nie je teda pravda, že program siaha na práva rodičov.
Zhodou okolností práve počas búrlivej diskusie na Slovensku došlo na pôde Rady Európy k ďalšiemu prelomovému rozhodnutiu. V Parlamentnom zhromaždení RE takmer dvojtretinovou väčšinou bola schválená rezolúcia Prístup k bezpečným a legálnym interrupciám Európe. Rezolúcia vyzýva všetky členské štáty, aby dekriminalizovali interrupcie a umožnili ženám prístup k nim. Okrem iného sa v nej kladie aj dôraz na potrebu prijatia zodpovedajúcich stratégií sexuálneho a reprodukčného zdravia a potrebu sexuálnej výchovy na školách.
Je naivné myslieť si, že sa liberálnej sexuálnej výchove dá zabrániť. Nedá. Je všade okolo nás -- v médiách, na internete, medzi priateľmi. "Sex" je slovo, ktoré vraj druháci najčastejšie zadávajú do internetového vyhľadávača. Tváriť sa, že sex a sexualita mladých ľudí nezaujíma, že o nej nič nevedia, je hlúpe, nezodpovedné a nebezpečné. Deti si informácie nájdu, a to vo forme, ktorá ich veku určite primeraná nie je. Tabuizácia a zakazovanie mali vždy iba opačný efekt, veď zakázané ovocie chutí najlepšie.
Je teda zrejmé, že medzinárodné právo, zahraničné skúsenosti i zdravý rozum hovoria jednoznačne v prospech objektívnej a modernej sexuálnej výchovy, ako je navrhovaná v predkladanom programe. V sekulárnej krajine by teda jeho schválenie malo byť ľahké a bezproblémové. Nie však u nás... Rozhodnutie vlády o programe bude jasnou známkou toho, či sa radíme medzi štandardné európske krajiny, alebo či nad nami ešte stále visí stredoveký tieň farskej republiky.
Olga Pietruchová