Vedci spájajú najčastejšie sa vyskytujúce infekčné choroby so zvieratami, najmä s tými divoko žijúcimi. Veľká časť tejto zveri je nútená migrovať a stále viac sa preto približovať k osídleným oblastiam.
Dôvodom je strata tradičných biotopov, za čo môže globálne otepľovanie. Vystresované zvieratá, ktoré sú náchylnejšie prenášať rôzne infekcie sa tak dostávajú do užšieho kontaktu s ľuďmi a predpokladá sa, že sú aj pôvodcom súčasného koronavírusu.
Zmena klímy tak má vplyv aj na zdravotný stav ľudstva. Nemôžeme zabudnúť ani na austrálske požiare, ktoré stále ohrozujú obyvateľov Austrálie. Sú dostatočným alarmom pre celý svet? Vzhľadom k ničivým dôsledkom tento prírodnej katastrofy je to absolútne legitímna otázka.
Na prahu novej dekády niet pochýb o tom, že svet zažíva stále viac prírodných katastrof. Podľa štatistík zverejnených webom "Our World in Data" dochádza v posledných 20 rokoch v priemere k 335 prírodným katastrofám ročne, zatiaľ čo v rokoch 1985 až 1995 bola ich frekvencia zhruba polovičná.
Zároveň rýchlo rastú ekonomické náklady spôsobené katastrofami. V posledných desiatich rokoch dosiahli v priemere 200 miliárd dolárov ročne, čo je oproti 80. rokom štvornásobok.
Klimatické zmeny majú vplyv na politiku
Náš svet teda prechádza zmenou a tá má samozrejme vplyv aj na rozhodovanie politikov. Potreba klimatickej adaptácie mení politické prostredie v celej Európe.
Nová rakúska vláda za účasti Zelených je len prvým z mnohých posunov, ktoré nás ešte čakajú. Vôbec by nás neprekvapilo, keby aj v Nemecku po voľbách v roku 2021 prevzala moc koalícia zelených a CDU/CSU. V nadchádzajúcich rokoch preto podľa nás poriadne zamieša kartami práve príklon Nemecka k zelenej politike.
Klimatická uvedomelosť prispieva k tomu, že dnes je verejnosť ochotná akceptovať aktívnejšiu fiškálnu a monetárnu politiku. Hoci rýchlosť zavádzania konkrétnych opatrení zostáva stále neistá, už teraz ovplyvňuje správanie investorov.
V priebehu tohto ekonomického cyklu výrazne utrpeli ceny fosílnych palív a ich spracovateľov. Len v Európe klesol index Europe STOXX 600 Oil&Gas od roku 2008 o 25 percent, zatiaľ čo celý index STOXX 600 stúpol o 14 percent.
V Spojených štátoch je tento prepad ešte markantnejší. V rovnakom období oslabil Dow Jones Coal Index o 95 percent, kým referenčný index prudko stúpol o 120 percent. Celý tento vývoj samozrejme nemožno pripísať len nástupu „zeleného“ kapitalizmu – zohráva však rozhodne jednu z kľúčových rolí.
Podľa nás bude ďalším krokom zavedenie rozsiahleho monetárneho a fiškálneho klimatického balíka zameraného na podporu ekologického správania. Dôjde k tomu podľa nás pravdepodobne v roku 2021.
V uplynulých mesiacoch už väčšina centrálnych bánk zdôraznila vo svojich vyhláseniach závažnosť klimatickej krízy. Napríklad Bank of England varovala pred náhlym kolapsom cien finančných aktív (tzv. Minského moment) z dôvodu ekológie.
Dôležitosť úlohy ECB
Aj ECB prijala túto problematiku za svoju. Máme za to, že očakávaná revízia jej politiky je tou najlepšou príležitosťou na zohľadnenie klimatických zmien. Nová šéfka banky, Christine Lagardeová, vo svojom poslednom liste Európskemu parlamentu jasne formuluje svoje zámery: „pripravovaná revízia stratégie ECB nám dáva príležitosť zamyslieť sa nad tým, ako môžeme v rámci našej monetárnej politiky zohľadniť problematiku trvalej udržateľnosti“.
Už dnes sa začína debatovať o tom, či má byť reakcia na klimatické zmeny súčasťou mandátu ECB. Keď nahliadneme do Amsterdamskej zmluvy, zistíme, že ako primárny cieľ pre ECB sa tu definuje cenová stabilita.
Zároveň sa ale uvádza, že "bez toho, aby bol dotknutý cieľ cenovej stability, bude Európsky systém centrálnych bánk podporovať aj všeobecnú ekonomickú politiku s cieľom prispievať k napĺňaniu cieľov Európskej únie." A tieto ciele špecificky zmieňujú, že jednou z priorít politiky EÚ je aj kvalitné životné prostredie.
Na základe striktnej interpretácie tejto zmluvy tak môže ECB zohrať úlohu aj pri ochrane životného prostredia - napríklad „zeleným“ kvantitatívnym uvoľňovaním - ak sa pri tom nedostane do konfliktu so svojím primárnym cieľom, ktorým je zabezpečenie cenovej stability.
Vzhľadom na úroveň skutočnej a očakávanej inflácie v eurozóne je však dnes značne nepravdepodobné, že by sa riziko potenciálneho konfliktu medzi týmito jednotlivými cieľmi malo v dohľadnej budúcnosti nejako zvýšiť.
Aké zbrane má ECB v arzenáli
ECB má tri možnosti, ako k zelenému kvantitatívnemu uvoľňovaniu pristupovať:
1. Uprednostniť v rámci obnoveného programu kvantitatívneho uvoľňovania „zelené“ obligácie. Tých sa však zatiaľ nevydáva dostatok.
2. Vyžadovať rozlične vysokú úroveň bankového zaistenia (haircut) v závislosti na veľkosti uhlíkovej stopy súvisiacich aktivít. To by však ešte viac oslabilo už i tak neduživý európsky bankový sektor.
3. Zamerať sa na "transformačné" obligácie firiem, ktoré síce znečisťujú, ale snažia sa s tým niečo urobiť. Ide však o selektívne opatrenie, ktoré vyvoláva obavy medzi klimatickými aktivistami.
Zelené kvantitatívne uvoľňovanie ECB samé o sebe zachrániť planétu a dekarbonizovať ekonomiku nedokáže. Centrálne banky tak nemôžu byť jedinými bojovníkmi proti klimatickým zmenám. Budú musieť zakročiť aj vlády.
Súčasné lacné zdroje ich financovania im vytvárajú veľmi atraktívne prostredie pre fiškálne stimuly zamerané na ekologické projekty.
Christopher Dembik, hlavný makro analytik Saxo Bank