Le Figaro
Spojeným štátom americkým sa podaril vojenský prienik na irackom území, ale v oblasti politickej propagandy získal body v uplynulom týždni Irak. Téza USA a ich spojencov, že vedú vojnu na oslobodenie utláčaného irackého obyvateľstva, nenašla kladný ohlas v arabskom a moslimskom obyvateľstve. Naopak, konštatovanie Bagdadu, že čelí nespravodlivej agresii, arabský svet prijal. Aj keď Irak nemôže dúfať, že vyhrá vojnu s USA, minulý týždeň priniesol Bagdadu niekoľko psychologických víťazstiev. Najhrubšie propagandistické vyhlásenia doteraz prišli od USA a ich spojenca Veľkej Británie: zmieňovali sa o smrti Saddáma Husajna, kým sa iracký prezident neukázal na televíznej obrazovke, bez reálnych podkladov oznámili, že sa vzdala 51. iracká divízia, potom prišli s tézou, že iracký vicepremiér Tárik Azíz utiekol, ale ten prišiel na tlačovú konferenciu. Hovorili aj o povstaní v Basre, ale konštatovanie nemalo oporu. Tisíce letákov, ktoré USA a ich spojenci distribuovali medzi Iračanov, rozhlasové vysielanie v arabčine a správy vyslané elektronickou poštou vyšším úradníkom, nemali nijaký účinok. (Saddám Husajn vyhráva v psychologickej vojne, Luc de Barochez, 31. 3.)
Die Welt
Vojaci sa vzdávajú a zrazu strieľajú. Bojujú v civile, vyhadzujú sa do vzduchu s nepriateľom, nosia uniformy, ktoré sa podobajú nepriateľským, a vedenie sľubuje, že protivníkov zničí každou možnou metódou. Nemcov by to nemalo prekvapiť. Na východnom fronte to Wehrmacht všetko zažil. Stalin sa postaral o zastavenie Blitzkriegu. Saddám Husajn je veľký fanúšik Stalina. Stratégia Busha však nie je postavená na takomto nepriateľovi, ale na obyvateľstve, ktoré aplauduje Američanom. Ale Iračania zažili, ako sa Američania v roku 1991 zastavili pred Bagdadom. Zatiaľ sa radšej nesprávajú ako kolaboranti. Stratégia, ktorá sa rozhoduje medzi režimom a národom, je morálne ctihodná. Avšak Spojené štáty sa vydávajú Husajnovi napospas. (Bagdalingrad, Torsten Krauel, 31. 3.)
StoryEditor