Americký prezident Barack Obama začal deliť 800 miliárd dolárov na záchranu americkej ekonomiky. Posledným reformátorom z nevyhnutnosti bol republikán Ronald Reagan, ktorý v 80. rokoch svojou "reaganomikou" dostal hospodárstvo z najväčších ťažkostí, naštartoval konjunktúru a ešte aj položil na lopatky sovietsku "ríšu zla". Demokrat Bill Clinton mal síce vo svojej pracovni zavesené heslo: Na prvom mieste je ekonomika, ty trkvas!, ale nemusel riešiť zdrvujúci synergický účinok finančnej krízy preklopenej do globálnej recesie.
Už aj povrchné preskúmanie Obamovho záchranného balíka nás privedie k prvému poznaniu - neprimerane malá suma je určená na priamu tvorbu pracovných miest cez verejné projekty (asi 12 percent), neprimerane veľká suma je venovaná na jasne politické, sociálne programy (dotácia železníc Amtrak, výskum klimatických zmien, dotovanie starostlivosti o deti, školenia o pohlavných chorobách), ktoré sú síce dôležité, ale v čase všetko zožierajúcej finančnej krízy by to malo byť "až" na druhom mieste, teda v dlhodobej stratégii. Otáznou je aj dotácia automobiliek, lebo tie stovky miliónov síce udržia zamestnanosť, ale výroba na sklad nie je kapitalistický recept, je to komunistické riešenie zamestnanosti. Obamovi sa tiež nemusí vyplatiť ochranárska kampaň "Kupuj americké výrobky", lebo WTO mu to môže pekne osladiť, a navyše to odštartuje reťazovú reakciu ekonomického nacionalizmu naprieč svetom.
Sľubované pracovné miesta nevytvorí ani rozšírenie štátnej zdravotnej starostlivosti prepojenej s distribúciou potravinových poukážok pre chudobných a nezamestnaných, či zvyšovanie podpory v nezamestnanosti. Toto iba umožní zamestnávateľom s "ľahším srdcom" prepúšťať a hádzať ich tak do sociálnej siete. Kritici očakávajú skôr masívny prílev nezamestnaných, prilákaných štedrou štátnou rukou. Efektivita jednorazových daňových úľav sa asi tiež minie účinku - ľudia vrátené peniaze nedajú do spotreby, ale buď nimi splatia dlhy, alebo dajú do pančuchy. Bushova administratíva si to už vlani odskúšala, Obamova by sa mohla z toho poučiť.
"Letecká" snímka Obamovho plánu odhaľuje zásadnú vec - je to zahusťovanie sociálnej siete, plošné rozkladanie molitanových matracov, ktoré zmiernia bolesť pri vyhodení na dlažbu, určite zabrzdia nárast počtu chudobných. Je to slušné voči dospelým Američanom dneška, ale neslušne voči ich deťom. Nie je to však odstránenie príčiny krízy, nie je to trampolína, ktorá pomôže odraziť sa podnikateľskému prostrediu od dna. Obama má málo času na radikálnu zmenu a znovunaštartovanie ekonomiky, len takých 14 - 16 mesiacov, lebo na budúci rok v novembri mu voliči dajú prvé vysvedčenie - budú voliť vyše 90 percent kongresmanov. Veľké očakávania sa ľahko môžu premeniť na sklamanie, a potom cez republikánmi ovládaný kongres už neprejde nič z demokratickej populistickej kuchyne.
Peter Turčík