Zasadnutie summitu G20 v Londýne bude kľúčovým momentom z hľadiska dosiahnutia výsledkov, ktoré pomôžu skončiť súčasnú finančnú a hospodársku krízu a predísť takýmto krízam v budúcnosti. Súčasná kríza je prvou veľkou krízou v ére globalizácie. Vinu za ňu niektorí ľudia skutočne pripisujú globalizácii. Zastávajú názor, že východiskom z krízy je "deglobalizácia".
Znie to azda dôveryhodne, ale je to zásadný omyl. Protekcionizmus a hospodársky nacionalizmus sú falošní priatelia, ktorí umocňujú biedu a konflikty: videli sme to aj v 30. rokoch minulého storočia. Cesta von z tejto krízy vedie cez "pretvorenie globalizácie". Potrebujeme ustanoviť celosvetový súbor pravidiel, ktoré nám umožnia globalizáciu zvládnuť. Len vzájomnou spoluprácou, ktorá presahuje hranice, môžeme dať potenciál trhov do služieb občanov a vyriešiť celosvetové výzvy, akými sú zmena klímy, energetická bezpečnosť a boj proti chudobe.
Tieto pravidlá musia spočívať na hodnotách a etických princípoch. Musia spájať slobodu, zodpovednosť a solidaritu. Musia byť zárukou, že trhy budú odmeňovať tvrdú prácu a intelektuálne úsilie, a nie číre špekulovanie.
EÚ je teraz jedinečne pripravená stať sa hnacou silou na ceste ku globalizácii spočívajúcej na hodnotách a pravidlách. Nikde inde na svete nie je región, ktorý by sa podobným spôsobom dokázal zhodnúť na nadnárodných pravidlách a účinne ich implementovať. Naše spoločné pozitíva -- počnúc vnútorným trhom a končiac eurom -- boli neoceniteľné pri stabilizačnom úsilí, ktoré bolo vyvinuté od začiatku krízy, a sú najlepšou platformou pre naše zotavenie.
EÚ sa zhodla na tom, že do Londýna pôjde so spoločným posolstvom. Prijali sme rýchle a rázne spoločné rozhodnutia. Predložili sme rozsiahly stimulačný súbor: úsilie na úrovni členských štátov a EÚ dosahuje v spoločnom vyjadrení hodnotu vyše 400 miliárd eur. Konali sme koordinovane s cieľom stabilizovať naše banky. Pomohli sme členským štátom, ktoré boli v núdzi, t. j. Lotyšsku, Maďarsku a Rumunsku. Vypracovali sme komplexný návod na to, aby finančné trhy boli efektívnejšie a bezpečnejšie.
Komisia navrhla opatrenia, ktorými sa zvýšia kapitálové požiadavky na banky, zlepšia záruky na vklady a sprísnia sa podmienky pre ratingové agentúry. Navrhli sme zdokonalený cezhraničný dohľad nad významnými finančnými podnikateľskými subjektmi vrátane nového orgánu, ktorý bude monitorovať celkový vývoj rizík v systéme a prijímať preventívne kroky.
Budeme usilovne pracovať na tom, aby sa dosiahla dohoda vo všetkých štyroch kľúčových otázkach.
Po prvé, rozsiahly, koordinovaný a udržateľný ekonomický stimul na zmiernenie účinkov krízy na našich občanov a na opätovné naštartovanie reálnej ekonomiky.
Po druhé, obnoviť dôveru vo finančný systém. Nie kvôli samotným bankám, ale kvôli podnikateľom a pracovníkom v reálnej ekonomike, ktorí potrebujú úver. Zároveň musíme posilniť celosvetový dohľad a odstrániť existujúce medzery -- vrátane zastavenia rozmachu daňových rajov.
Po tretie, dôrazná výzva proti všetkým formám protekcionizmu a za otvorenie obchodu prostredníctvom pokračovania rokovaní z Dauhy.
A po štvrté, naposledy, ale v neposlednom rade, spravodlivejší svet: opätovne potvrdiť naše záväzky voči rozvojovým krajinám a prispieť k tomu, aby MMF viac zastupoval ich záujmy.
Už teraz sa naše predstavy veľmi významne zbližujú, najmä s USA. Takisto treba mať na zreteli, že veľa z tohto konsenzu vzniklo okolo vlastných predstáv Európy a vlastného modelu Európy. V pláne hospodárskej obnovy USA sa napríklad zdôrazňujú opatrenia na zlepšenie zdravotnej starostlivosti a ochranu ľudí v zraniteľnom postavení, ako aj na dlhodobé investície, konkrétne do infraštruktúry. Teda opatrenia, ktoré už prijala väčšina EÚ. Tieto neprinášajú úžitok iba v podobe zmiernenia ekonomických ťažkostí. V čase recesie automaticky zabezpečujú, že sa udrží dopyt v hospodárstve a že ľudia zostanú zamestnaní.
Panuje teda významná miera zhody, s ktorou prichádzame na G20. Skutočnou výzvou je premeniť ju na konkrétne kroky, aby veci išli správnym smerom. Európa prijíma túto výzvu. Sme presvedčení, že naši partneri budú konať rovnako.
José Manuel Durao Barroso