Opozícia je očividne nervózna. V stranách sa ozývajú kritické hlasy. Čoraz viac sa očakáva od zmien lídrov. S obľubou sa dnes vraví, že tí doterajší nám akosi "vyhoreli". Očakáva sa, že sa zjavia noví lídri, ktorí nejakým zázrakom nastolia témy, čo vzbudia pozornosť ľudí a odpútajú ich preferencie voči predsedovi Smeru-SD a premiérovi Robertovi Ficovi. Problém však nie je v čiastkových témach. Ani v únave doterajších lídrov opozičných strán. Problém je v chybnej stratégii.
Súčasná opozícia mechanicky preberá stratégiu, s ktorou bola úspešná Slovenská demokratická koalícia v roku 1998. Tá bola založená na obave pred autokratickou politikou vtedajšej Mečiarovej vlády. Spomeňme si však: boli sme vtedy už vyše roka bez prezidenta. Jeho pôsobnosť vykonávali vtedajší premiér Vladimír Mečiar a predseda NR SR Ivan Gašparovič. Mali sme za sebou skúsenosť so zmareným referendom a s únosom prezidentovho syna. Predseda vlády využil oprávnenie vyplývajúce zo zastupovania hlavy štátu a oba tieto verejne známe kriminálne skutky amnestoval. Bolo to obdobie, keď sa privatizovalo podľa protiústavného zákona. Petičnú akciu, na základe ktorej vznikla jedna z opozičných strán, preverovali policajti. Jednoducho, bolo dosť dôvodov na to, aby ľudia uverili, že tu vtedajší premiér sústreďuje moc. Preto boj proti hroziacej diktatúre bol v roku 1998 dobrou a účinnou stratégiou.
Dnes takejto stratégii väčšina ľudí očividne neverí. Málokto sa reálne obáva, že súčasná vláda sústreďuje do svojich rúk viac moci, ako jej dovoľuje ústava. Fico je ľavicový politik, to sa nemusí páčiť tým, čo ľavicovú politiku nemajú radi. Možno je populista, ale to sa stáva aj demokratickým politikom. Aby sa však stal diktátorom, na to nie sú vhodné ani medzinárodné podmienky a napokon ho z toho zatiaľ neusvedčujú ani jeho skutky.
Áno, nepáčia sa mi viaceré zákony, ktoré súčasná koalícia prijala. Nepáči sa mi, že vo svojich vystúpeniach predseda vlády kriminalizuje opozičných lídrov. Je to škaredý a primitívny politický zápas. Oni mu v tom napokon nezostávajú nič dlžní. Ale nikto nezatýka ľudí kvôli presvedčeniu. Prijaté zákony nenarušujú ústavné rozdelenie moci. Opozícia má úplnú slobodu prezentovať svoju víziu Slovenska. I svoju kritiku vlády. Režim je slobodný a nikto tu neodstraňuje jeho demokratické základy. Stratégia opozície založená na vytváraní obrazu nastoľovania diktatúry je v rozpore so skutočnosťou. Preto jej väčšina ľudí nemôže veriť. A z toho dôvodu ľudia, ktorí by si želali inú vládu, volajú po zmenách v opozícii.
To, čo je potrebné, je však zmena opozičnej stratégie. Je neúčinné budovať front proti diktatúre. Potrebujeme inteligentnú kritiku konkrétnych krokov. Ale aj podporu toho, čo je naším spoločným záujmom. Skrátka od zákopovej studenej vojny treba slovenskú politiku previesť do normálnej demokratickej diskusie. Myslím si, že tu má opozícia úžasnú príležitosť priniesť novú kvalitu. Keby dokázala takto zmeniť tvár nášho politického života, vniesla by do našej spoločnosti viac pokoja, spokojnosti a ľudia by si ju znovu začali vážiť. Veľkorysosť je dobrá investícia.
Ivan Šimko, bývalý poslanec NR SR