Môže sa zdať, že menovej politike došla munícia, avšak nie je to tak. ECB môže napríklad ešte viac znížiť sadzby, implementovať špeciálne dlhodobé refinančné operácie (LTRO) pre malé a stredné podniky, alebo v prípade potreby dokonca kupovať bankové pohľadávky alebo ETF.
Fed má tiež na stole viacero možností. V oddiele 14 zákona o federálnych rezervách, je zahrnutá možnosť kúpiť takmer všetko od „dlhopisov vydaných na základe zákona o pôžičke vlastníkov domov“ až po „zmenky vyplývajúce zo skutočných obchodných transakcií“ alebo dokonca „zlaté mince a drahé kovy“.
Menová politika však môže poskytnúť len dočasnú úľavu. Hlavnou úlohou centrálnych bánk je zabezpečovať pre trhy dostatočnú likviditu, aby sa tým predišlo zhoršeniu finančných podmienok.
Súdiac podľa stavu finančných podmienok v eurozóne a v Spojených štátoch, nebolo nedávne uvoľnenie menovej politiky Fedu veľmi úspešné. Je pravdepodobné, že bude potrebné prijať viac opatrení v oblasti.
Menová politika sama v žiadnom prípade na zvládnutie dopytových a ponukových šokov spôsobených prepuknutím krízy COVID-19 stačiť nebude. Viac ako inokedy je preto pri riešení prebiehajúcej krízy a stabilizácii hospodárstva potrebná fiškálna politika.
Aká je aktuálna situácia v Európe?
V predchádzajúcej kríze, ako napríklad počas eurokrízy v roku 2012, sme zistili, že rýchla politická reakcia je pre zastavenie šírenia paniky na trhu nevyhnutná. Oneskorená reakcia na fiškálnej úrovni eurozóny je preto znepokojujúca.
Obávame sa, že oživenie v eurozóne bude preto oneskorené. Najmä keď reakciu porovnáme s inými krajinami, napríklad Čínou, ktorá prijala odvážne opatrenia na riešenie koronavírusu.
Európa je stále roztrieštená na národné inštitúcie. Pochybujeme, že eurozóna sa dokáže v nadchádzajúcich týždňoch dohodnúť na koordinovanom fiškálnom balíku.
EÚ sa rozhodne pre minimálny prístup a pravdepodobne príde s balíkom nástrojov, ktorý bude obsahovať širokú škálu opatrení, ktoré by členské štáty mohli využiť na individuálnom základe vnútroštátne.
Ako doplnok k tomuto súboru nástrojov by mala flexibilitu pri posudzovaní programu stability do roku 2020 preukázať aj Európska komisia. O programe sa bude diskutovať na nasledujúcom zasadnutí Euroskupiny 16. marca.
Pri tejto príležitosti by Európska komisia mala otvoriť dvere dočasnej odchýlke od trajektórii zdržanlivosti a úspornosti.
Eurozóna má pritom dostatok finančných zdrojov na realizáciu mimoriadnych opatrení. Dokonca aj krajiny s voľnou fiškálnou politikou podľa európskych pravidiel, ako napríklad Francúzsko, majú dostatok manévrovacieho priestoru.
Pomer dlhu k HDP je v tejto krajine stabilný a skutočné náklady na verejný dlh sú nižšie ako v Spojených štátoch - mínus 1,5 percenta pri 10-ročných štátnych dlhopisoch. Pre eurozónu by bolo preto chybou nepoužívať svoj najsilnejší politický nástroj.
Ako to môže prebiehať?
Rozpočtové stimuly by nemali byť zamerané na domácnosti, pretože v takom prípade by mohli byť premenené na úspory. Mali by byť skôr zamerané na firmy, ktoré potrebujú kapitál na svoju prevádzku.
Opatrenia by mohli pozostávať z daňových úľav s cieľom udržať pri živote toľko pracovných miest, koľko bude možné. Aj keď tie sa prejavujú na reálnej ekonomike s istým časovým oneskorením.
Inšpiráciou pre eurozónu môže byť Ázia. Singapur zaviedol pre tento rok zníženie daní o 25 percent. Okrem daní by firmám pomohlo aj zníženie odvodovej povinnosti. Dobrým štartom na boj s koronavírusom by bol rozpočtový balíček v objeme jedného percenta HDP. V prípade Francúzska by to bolo šesť až sedem miliárd eur.
Následným krokom, ak kríza bude vážnejšia a dlhšie trvajúca, ako sa predpokladalo, by sa mohli k daňovým úľavám pridať verejné výdavky. Ich efekt sa prejaví s väčším odstupom ako pri úľavách. Poskytujú však firmám istotu pri plánovaní do budúcich štvrťrokov, čo zvyšuje firemnú dôveru a investície.
Komentár makro analytika Saxo Bank Christophera Dembika