Je úsmevné sledovať debatu o tom, či sa nasporené peniaze občanov v 2. pilieri majú vrátiť do Sociálnej poisťovne, alebo ich vystúpeniachtiví občania môžu spotrebovať. Je nepochybné, že prostriedky na osobných dôchodkových účtoch patria do majetku jednotlivých sporiteľov a je to teda ich výlučné vlastníctvo. Súčasne však pre sporiteľov platia obmedzenia na disponovanie týmto majetkom.
Je možné ich spotrebovať cez programový výber alebo cez vyplácanie dôchodkov po splnení vopred definovaných podmienok, akými sú najmä minimálna doba sporenia a dosiahnutý vek. Za to, že sporitelia dodržia tieto podmienky, dostali od štátu daňovú úľavu, pretože 9 % z ich mzdy prestalo tiecť do verejného rozpočtu, a tak ich celkové daňové a odvodové zaťaženie oproti občanom nezapojeným do 2. piliera kleslo. Dá sa teda jednoznačne povedať, že tieto prostriedky nie je možné po predčasnom ukončení sporenia vybrať a spotrebovať.
Cieľom Ministerstva práce, sociálnych vecí a rodiny SR však zrejme bolo dostať tieto prostriedky späť do rozpočtu Sociálnej poisťovne. Aj keď si dosť dobre neviem predstaviť človeka, ktorý by dobrovoľne daroval svoj majetok štátu, podľa mňa to ani nie je možné, vzhľadom na obmedzené disponovanie úsporami, ktoré som spomenul vyššie. Prostriedkami z 2. piliera totiž nemôžeme ani ručiť, ani ich darovať. Retroaktívne zadefinovanie platieb odvedených do dôchodkových správcovských spoločností ako odvod do Sociálnej poisťovne je podľa mňa tiež nerealizovateľné. Ak by Sociálna poisťovňa trvala na tom, aby "vystúpenci" doplatili odvody počas obdobia, keď si sporili do 2. piliera, "vystúpenci" by ich museli doplatiť zo svojich vlastných prostriedkov, a nie z úspor na ich dôchodkovom účte.
Jediný rozumný scenár pre prípad, že počas hry sa menia pravidlá, je zachovať status quo. Tak to funguje aj v iných vyspelých štátoch. To znamená, že síce tí sporitelia, ktorí chcú z 2. piliera vystúpiť, tak urobiť môžu a ich ďalšie platby už nebudú rozdeľované, ale budú platiť len do 1. piliera. Súčasne však ich doteraz nasporené peniaze v 2. pilieri musia zostať stále na ich dôchodkových účtoch, dôchodkové správcovské spoločnosti ich budú stále zhodnocovať (ten zostatok) a sporiteľ ich bude môcť využiť pri súbehu dôchodkov, keď dosiahne dôchodkový vek. Situácia bude podobná tej, keď niekto preruší sporenie do 2. piliera, napr. z dôvodu materskej dovolenky alebo nezamestnanosti.
Otázka je, či rozhodnutie o vystúpení z 2. piliera je racionálne. Vedenie dôchodkového účtu niečo stojí a zhodnocovanie úspor dôchodkovými správcovskými spoločnosťami je úbohé. Preto sa nedá očakávať, že z malého zostatku peňazí bude na konci sporenia slušná suma. Odporúčal by som preto všetkým tým, ktorí rozmýšľajú o vystúpení z 2. piliera, aby tak neurobili a v sporení pokračovali.
Roman Scherhaufer, Asociácia obchodníkov s cennými papiermi