Láska vraj ide cez žalúdok. Toto staré porekadlo netreba brať doslova. Nie je totiž isté, či sa farmári a potravinári napokon premiérovi Robertovi Ficovi poďakujú. Za terajšiu starostlivosť prejavenú prípravou zákona obmedzujúceho "neprimerané podmienky v obchodných vzťahoch". Mal by ich chrániť pred cenovým diktátom reťazcov. Lebo z pokrmu, ktorý pripravuje vláda, im neskôr môže prísť nevoľno.
Je totiž logické, že ak štát obchodníkov "znormalizuje" tým, že im stanoví podmienky na uzatváranie obchodných zmlúv, a teda zasiahne do tvorby zisku, výpadok sa budú snažiť nahradiť. A už aj vedia, ako. Zdražovaním potravín alebo zvýšením dovozu lacnejších zo zahraničia. Preto sa ťažko dá chápať, prečo si vláda v snahe tlmiť rast cien potravín, a tým aj infláciu (kvôli prijatiu eura), vybrala cestu, ktorá hrozí presne opačnými dôsledkami.
Premiér komentuje údajné zneužívanie ekonomickej sily reťazcov a zvyšovanie cien potravín "strategickými záujmami štátu". Tvrdí, že ak niekto umelo "navyšuje ceny, ohrozuje zámer vlády pristúpiť k zavedeniu eura v januári 2009". Bez širšieho kontextu to znie logicky. Ale v súvislosti so spomínaným zákonom, ktorý chce dokonca urýchlene prijať v skrátenom legislatívnom konaní, ide proti sebe, deklarovanému vstupu do eurozóny a záujmom spotrebiteľov.
Netvrdíme, že obchodné reťazce sú charitou, keďže rožok majú o tridsať halierov lacnejší ako malé predajne. Naopak, správajú sa trhovo, ba dokonca až extrémne, lebo žiadajú od dodávateľov rôzne platby, ktoré potravinári považujú za výpalnícke. Vláda však používa svaly, hoci by bolo lepšie zapojiť mozog. Na nedávnu poradu o cenách potravín premiér obchodníkov nepozval. V Česku bývalý predseda vlády požiadal zástupcov obchodu, aby prišli rokovať. Neunúvali sa. A tak im oznámil: V poriadku, ale pamätajte, že zákony prijíma vláda... O niekoľko dní išli kolenačky. S naším premiérom sa dá súhlasiť, že nezvyšovanie cien a inflácie je strategickým záujmom Slovenska. Prijímanie spomínaného zákona, ktorého amatérske spracovanie kritizujú aj samotní potravinári, však takým nie je. Preto sa naň nevzťahujú ani zásady skráteného legislatívneho konania definované v rokovacom poriadku parlamentu. Lebo využitie toho inštitútu pripúšťa iba "ak môže dôjsť k ohrozeniu základných ľudských práv a slobôd, alebo bezpečnosti, alebo ak hrozia štátu značné hospodárske škody". Neprijatie tohto zákona republiku neohrozuje. Ale prijatie obmedzí slobodné právo podnikať.
Na prijímanie zákonov zrýchleným konaním sú aj iné dôvody. Týkajú sa však rozhodnutia Rady bezpečnosti OSN o zaručení medzinárodného mieru. Myslia si vládni politici, že OSN bude rokovať o cenách našich potravín a vyhlási ich za hrozbu svetovému mieru? Či toto "rinčanie zbraní" vláda zvládne, ukáže streda. Ministri by sa totiž mali rozprávať aj o cenách jedla.
Vladimír Turanský, redaktor ekonomického oddelenia, Táto e-mailová adresa je chránená pred spamovacími robotmi. Na jej zobrazenie potrebujete mať nainštalovaný JavaScript.