Listujem denníky, sledujem rozhlasové a televízne vysielania. Mlčanie, to je reakcia na prebúdzanie strašidla demokracie, prisahajúcich príslušníkov maďarskej gardy z Budapešti. Demokratické Slovensko zaspalo. Uniformovaní mládenci a ideológia nenávisti sú tu opäť medzi nami v strednej Európe. Prekvapene sa prebúdzame zo sna slobody, demokracie, ľudských i občianskych práv. Seriál prisahajúcich jednotlivcov zoradených do šíkov však naďalej hrozí. Nielen doma, ale aj susedom, Európe a svetu. To už nie je len hra na demokraciu, dôsledok "vraj" práva na slobodný prejav. Nechce sa priznať, že ohrozuje všetkých, nielen Rómov, Židov, homosexuálov.
Niečo vám to pripomína z histórie staručkej Európy? Aj mne. Preto sa bojím ďalších dôsledkov a odmietam mlčať.
Pred trištvrtestoročím sa to taktiež začalo pochodmi, potom pálením kníh a napokon vraždením ľudí. Karel Čapek to vo svojich novinárskych úvahách v Přítomnosti a v Lidových novinách nazval národným izolacionizmom, presadzujúcim právo na nemeckú národnú izoláciu. Teraz takýto pohyb sledujem na juh od našich hraníc, na budapeštianskych námestiach a uliciach.
Veru, potvrdzujú sa slová Ladislava Novomeského, ktoré vyslovil na adresu podobných, ktorí vzkriesili diabla minulého storočia, že "hraničné čiary kultúr nebežia v smere poludníkov, ale pretínajú v ideovom zmysle samú spoločnosť".
Pamätajme, že dnes pochodujú v Budapešti, a keď budeme mlčať, budú pochodovať po Bratislave i po celej Európe. A potom už bude neskoro. Vystupujme proti týmto výbojom nekultúrnosti a neznášanlivosti, nech si dávajú meno, tak ako písal Novomeský - vrúcneho nacionalizmu - rasovej nadradenosti - cirkevnonáboženskej samospasiteľnosti - alebo priamo - fašizmu. Postavme sa proti týmto plameňom, ktoré sa môžu rozhorieť do rozsiahleho požiaru a pekla spaľujúceho nás všetkých len preto, že sme mlčali.
Dušan Čaplovič, podpredseda vlády SR