Rozpoznávacím znamením kresťanov je skutočnosť, že majú budúcnosť: nie že by vedeli o podrobnostiach, čo ich čaká, ale v podstate vedia, že ich život neústi do prázdna - píše vo svojej novej encyklike Spe salvi (V nádeji sme spasení) pápež Benedikt XVI. Po prvej encyklike Deus caritas est (Boh je láska), ktorá vyšla na Vianoce v roku 2005 a z ktorej sa len za prvých päť dní v Taliansku predalo pol milióna výtlačkov, ide o druhý pápežský list adresovaný celej cirkvi. Možno očakávať ďalší bestseller.
Aj keď pápež píše o veciach, ktoré sa dnešnému postmodernému svetu nepočúvajú ľahko, hĺbka jeho analýz a pútavý štýl priťahujú veľkú pozornosť. "...bude prijatá ako tajomný vpád silného myslenia, ktoré sa nás týka, ktoré hovorí o námahe života. Je to skvostná výzva, a teda znamenie silne prestúpené racionálnou a filozofickou povahou, ktorá je v kresťanstve tiež prítomná; je to odkaz na správny a dobrý život, na elementárne city, ktoré vedú k životu, ktorý má zmysel," povedal na adresu novej encykliky známy neveriaci novinár, bývalý komunista, dnes šéfredaktor elitného talianskeho pravicového denníka Il Foglio Giuliano Ferrara.
Pápež vysiela kritickú otázku do samotného jadra kresťanstva: je dnes kresťanská viera nádejou, ktorá premieňa a drží ľudský život? Od príchodu novoveku ľudstvo vkladá svoju nádej do nenáboženských veličín. Domnieva sa, že ľudskú realitu dokáže k svetlejším zajtrajškom doviesť veda a politika. "V modernom svete už nie je miesto pre nádej. No je tu výhľad, čo je však odlišný pojem: životné vyhliadky, vyhliadka na uzdravenie, vyhliadka bohatstva. Na miesto nádeje sme položili určitý druh prognózy, ale z prognóz nie je možné žiť, nežije sa zo samotného života, žije sa z niečoho, čo život presahuje," hovorí Giuliano Ferrara.
Dejiny ľudstva priniesli už niekoľko revolučných krokov k nádejnejšej budúcnosti. Benedikt XVI. spomína francúzsku a ruskú revolúciu. V tomto bode sa púšťa do tvrdej kritiky Karola Marxa. Oceňuje jeho analytický úsudok, keďže dokázal zachytiť výzvy jeho doby, no odmieta diagnózu, ktorú nastolil. Tá bola podľa pápeža chybná a zvrátená. "Ukázal presne, ako uskutočniť prevrat. Nepovedal nám však, ako by sa malo pokračovať potom. Jednoducho predpokladal, že vyvlastnením vládnucej triedy, pádom politickej moci a zospoločenštením výrobných prostriedkov sa uskutoční nový Jeruzalem," píše Benedikt XVI. Marx zabudol na to, že človek naďalej zostáva človekom a jeho slobodná vôľa sa môže prikloniť rovnako tak k dobru, ako aj ku zlu. Materiálny dostatok, ktorý navyše socializmus nedokáže nikdy zabezpečiť, nemôže viesť k vnútornej kvalitatívnej premene človeka.
Práve kresťanstvo sa už dvetisíc rokov snaží svet presvedčiť, že viera, nádej a láska nie sú utopistické ideály, ale skutočnosti nevyhnutné pre ľudský život. Lebo iba ekonomika, veda, politika človeka nikdy nespasia.
Imrich Gazda, spolupracovník HN