Po politických turbulenciách, ktoré v Taliansku vyvolal pád Prodiho vlády, sa situácia pomaly vyjasňuje. Prezident Giorgio Napolitano po neúspešnej snahe predsedu senátu Franca Mariniho zostaviť dočasnú vládu, ktorá by reformovala nestabilný volebný systém, vyhlásil predčasné parlamentné voľby na 13. -- 14. apríla. A tak vzápätí sa začala predvolebná kampaň.
Pravdepodobný víťaz volieb mediálny magnát Silvio Berlusconi vystúpil na námestí San Babila vo "svojom" Miláne s novým imidžom: v modrej košeli a bez tradičnej kravaty. "Ja a Gianfranco sme pripravení žiť veľký sen, Stranu slobody," citoval denník Corriere della sera Berlusconiho slová, ktorými oznámil dohodu s lídrom konzervatívnej Národnej aliancie Gianfrancom Finim o spoločnom postupe vo voľbách v rámci Strany slobody (PDL).
Novú stranu, pod značkou ktorej by sa mali zjednotiť všetky hlavné pravicové strany, Berlusconi predstavil už v novembri minulého roku. Plán nebol prijatý s nadšením ani v jeho hnutí Forza Italia (FI). K Národnej aliancii sa možno ešte pridajú malé strany La Destra (Pravica) a UDEUR Clementa Mastellu, ktorý spôsobil pád Prodiho vlády. Liga severu bude postupovať pravdepodobne samostatne, kresťanskí demokrati (UDC) sa ešte nerozhodli. Najmä o spoluprácu s nimi sa bude Berlusconi ako potenciálny premiér veľmi usilovať. Trojblok FI -- AN -- UDC v rámci PDL by podľa posledných prieskumov mohol získať až 50 %. Yes, We Can -- toto volebné heslo Baracka Obamu si osvojil nový líder talianskej ľavice Walter Veltroni, tajomník Demokratickej strany (PD). Po odchode Romana Prodiho do politického dôchodku sa práve 52-ročný úspešný rímsky starosta stal hlavným predstaviteľom nového politického zoskupenia, ktoré vzniklo v apríli minulého roku zjednotením Ľavicových demokratov a kresťanskej strany La Margherita.
Počas prvého predvolebného mítingu, ktorý sa uskutočnil v nedeľu neďaleko Perugie, Veltroni predstavil základné rysy svojho volebného programu: znižovanie daní a zvyšovanie miezd. Kým sľubovanie nárastu platov je len klasickou predvolebnou rétorikou, znižovanie daní je reálnejším prísľubom. Nadviazal by tak na čiastočne úspešnú daňovú politiku Prodiho vlády, ktorej sa podarilo zlepšiť ich výber.
Čaká to na každého nového talianskeho premiéra, lebo mu ani nič iné nezostáva. Ako konštatuje týždenník The Economist, talianska ekonomika patrí k najpomalšie rastúcim v EÚ, zaostalý juh krajiny sotva napreduje, výškou HDP je pred Talianskom už aj Španielsko. Podľa britského týždenníka "krajina jednoducho potrebuje aj stabilnú vládu a aj radikálnu ekonomickú reformu. Otázkou je, ako to dosiahnuť".
Taliansku chýba odvážny a rešpektovaný líder, ktorý by bol schopný odhodlať sa na rozsiahle liberalizačné opatrenia a vedel by získať aj politickú podporu. Podľa The Economist by reformátorom paradoxne mohol byť skôr mladý a energický ľavičiar Veltroni ako pravičiar Berlusconi. Rímsky starosta má aspoň nejakú šancu prekvapiť, Berlusconi počas svojej päťročnej vlády nenechal nikoho na pochybách, že skôr ako štátny záujem mu na srdci ležia záujmy jeho mediálneho impéria.
Schopnosť byť mužom činu musí Veltroni dokázať už v najbližších týždňoch. Na Berlusconiho koalíciu v prieskumoch stráca okolo 10 percent, no podpora jeho Demokratickej strany pomaly stúpa. Kým nedávno sa pohybovala len na úrovni okolo 25 percent, dnes je to o päť percent viac. Pomôcť by mu mohla aj koalícia so stranou "Taliansko hodnôt" Antonia DiPietra.
Ak by došlo k efektu "Barack Obama" , tak by to bol dôkaz, že v Taliansku sa rodí nový silný politický líder.
Imrich Gazda, spolupracovník HN