Lídri 27 štátov EÚ hodili na poslednom summite svetu rukavicu: nasledovať ich príklad a prijať ambiciózny cieľ v klimatických zmenách. Podporili plán 20 % zníženia emisií kysličníka uhličitého do roku 2020 a prijali 200 mld. rozpočtový stimulačný program, ktorý by mal Európu vytiahnuť z recesie. Dohoda o klimatických zmenách vyvolala okamžite kritiku enviromentalistov, ale aj ľavičiarov v Európskom parlamente, bez ktorých nemôže prejsť procedúrou budúcoročného legislatívneho procesu, ako to lídri EÚ očakávajú.
Podľa dohody najmä cementárne, oceliarne a chemické závody získajú najmenej do roku 2020 povolenie na voľné emisie oxidu uhličitého bez toho, že by si ich museli kupovať na aukcii, ako to ešte začiatkom roka predpokladala schéma EK.
Odhadované príjmy z aukcií, ktoré mali pôvodne dosiahnuť ročne 50 mld. eur, sa teraz očakávajú do roku 2020 približne asi na úrovni 30 mld. eur. Je teda zjavné, že diplomati nakoniec predsa len ustúpili priemyselníkom a tlaku vážnej hrozby recesie hroziacej stratou miliónov pracovných miest.
Tento ústupok je víťazstvom tak Nemecka, ako najväčšieho európskeho producenta, ako aj "nových štátov" EÚ z východnej a strednej Európy, ktoré z komunistickej éry zdedili neekologické fabriky.
Cieľom dohody je uľahčenie prechodu štátov na "nízkoemisnú" ekonomiku. Pre mnohé štáty je to príležitosť použiť príjmy z podielu na predaj limitov povoleniek na investície do moderných technológií a ich energetický sektor bude čiastočne oslobodený od platenia za povolenia na emisné limity v období rokov 2013 -- 2020. Rozhovory o klimatických zmenách vyústili na summite do všeobecnej zhody rýchlejšie a oveľa ľahšie, ako sa očakávalo. Aj preto mohol francúzsky prezident konštatovať, že "...začíname v Európe meniť spôsob myslenia, menej hovoriť a viac konať". Nakoniec aj šéf EK José Barrosso otvorene priznal, že dohoda nesie v sebe riziko dosiahnutia prípadného neočakávaného zisku práve pre najväčších znečisťovateľov v EÚ.
Energetika bude nepochybne stredobodom pozornosti a prirodzene aj záujmu v nasledujúcich rokoch. Záujem slovenského premiéra získať post eurokomisára pre energetiku v novej EK v tomto vplyvnom sektore európskej ekonomickej politiky je zjavne, aj v súvislosti s aktuálnosťou riešenia tejto témy v domácom priestore, veľmi ambiciózny a zdravo neskromný. Premiér Fico oprávnene neskrýval, že z írskej licitácie o Lisabonskú zmluvu s EÚ (prorodinná politika) môže aj Slovensko celkom slušne vyťažiť určitý bonus.
Jednomyseľne nakoniec, napriek pôvodným výhradám a trochu aj nemeckej samoľúbej reakcii na minipredsummit Brown -- Sarkozy -- Barrosso v Londýne, prešiel tiež rozpočtový stimulačný plán v hodnote 1,5 percenta HDP únie. Je to zároveň silný signál pre nastupujúceho amerického prezidenta Baracka Obamu, vyzývajúci ho spojiť sily s EÚ v "pláne transatlantického ekonomického znovuoživenia". Niektorí členovia EÚ (Nemecko, Švédsko, Holandsko) nezabudli zdôrazniť potrebu návratu k dodržiavaniu paktu stability a rastu, len čo sa dôvody mimoriadneho stavu núdze pominú.
Michal Rašo, spolupracovník HN