Televízny riaditeľský orloj sa znova parádne roztočil, páni Darmo či Kubiš si to užívali po dva roky, potom prišiel Materákov štvorročný "údržbársky" rekord. Rybníček, ako "Wunderwaffe" druhej Dzurindovej vlády, predčasne padol v polovici trajektórie z mediálneho neba do hlbín mora zabudnutia. Na sklonku roku 2006 Smer-SD nasadil do Mlynskej doliny svoju tajnú kádrovú rezervu - Radima Hrehu, aby ju odvrhol do roka a do dňa.
Terajšieho šéfa Nižňanského horko-ťažko upiekla táto vládna koalícia vlani v apríli a včera ho minul vyhadzov z STV o chlp. Rada si to včera nedostatočne pripravila, odvolávanie nebolo právne čisté, ale bol by zázrak, keby si Nižňanský zapálil prvú sviečku na výročnej riaditeľskej torte. Právny lapsus pri odvolávaní sa dá ľahko napraviť a ten jeden hlas sa určite potom nájde.
Generálna hniloba v STV má zdroj v tom, že táto firma je predmetom dlhodobého odporného preťahovania sa politických strán o vplyv v nej a pes je zakopaný aj v tom, ktorí "externí tvorcovia" vyžmýkajú z nej do svojich vrecák čo najviac peňazí pri minimálnej námahe. Rozumiem politikom, že chcú mať aspoň nejaký dosah na zlepšovanie svojho obrazu, no nerozumiem Smeru-SD, prečo sa s HZDS a SNS ruve o mediálne jalovú kravu. Je to prečudesný boj o politický vplyv, lebo STV je bezvýznamným hráčom na poli boja o verejnú mienku, je ako pištoľ, z ktorej sa nedá strieľať. Cez STV sa už politický protivník nedá odbachnúť ani znemožniť, lebo jej spravodajstvo a publicistika sú nepozerateľné.. Éra "kapustovín" a "lenoniády" je síce za nami, ale spravodajstvo a politickú publicistiku STV už asi pozerajú iba politici, aktívni členovia politických strán a ich rodinní príslušníci. Niet o koho bojovať. Preto ako jablko sváru zostávajú tie prekliate peniaze.
Rozumiem SNS a HZDS, že sa nevedia odpútať od výherného automatu v Mlynskej doline. Aj oni prišli na to, že keď do STV hodia zopár drobných z pokladnice im blízkych "externých dodávateľov", tak im na výstupe "tvorivej dielne" padne do lona celkom slušný balík peňazí. Ak Smeru-SD ide iba o vplyv, tak je to zbytočná ťahanica. Ak im ide o rozbitie peňazovodu z Mlynskej doliny, tak je to záslužné. Len sa obávam, že tu ide iba o výmenu dozorcov a regulátorov peňazovodu. Jedinou nádejou, že tomu tak nebude, je pre mňa iba osoba nového predsedu rady STV.
Za posledných dvadsať rokov ešte nebola STV v takejto programovej, finančnej a personálnej kaši. Krach troch riaditeľských projektov v krátkom čase za sebou, Rybníčkov (2006), Hrehov (2007) a Nižňanského teraz, nabáda k radikálnemu (ale primitívnemu) riešeniu - zrušiť STV. Keby žil režisér Peter Scherhaufer, tak by sa nádhernou filozofickou skratkou v šarištine znova opýtal: "Kemu ce treba?". Takto sa na začiatku 90. rokov pýtal, kto potrebuje nové divadlo v Prešove či obrazy Warhola. Bola to bravúrna obhajoba zdanlivo zbytočných vecí, lebo jedno i druhé, i tretie potrebujeme, každý z nás v rôznej miere, ale potrebujeme. Tak teda - kemu ce treba, STV?
Peter Turčík