S blížiacimi sa parlamentnými voľbami si nielen na Slovensku, ale i v zahraničí, pozorovatelia politického diania začínajú čoraz bedlivejšie všímať Smer a R. Fica. V situácii, keď ľavá i pravá strana politického spektra intenzívne mobilizujú na integráciu síl pred nastávajúcim volebným zápasom, sa už za hranicami vážne kalkuluje s variantom širokej vládnej koalície, akéhosi stredopravého bloku na čele s Ficom. Zahraničie, to je najmä Brusel a Washington, dve centrály, ku ktorým sa upínajú naše integračné ambície. Tamojší analytici chápu Ficov Smer ako kompromis, ktorý by v konečnom dôsledku mohol priniesť upokojenie u nás doma aj v zahraničí. Podľa názoru prestížneho inštitútu Economist Inteligence Unit (EIU) je Fico v podstate "mäkšou verziou Mečiara", teda nebol by žiadnym veľkým, ale určite prijateľným víťazstvom. Samozrejme, ak nepostaví vládu spoločne s Mečiarom, čo sa nepredpokladá, ale ani nevylučuje. Na sobotňajšom zasadnutí Predsedníctva Smeru sa jeho líder vyjadril jemu vlastným spôsobom: bez neho nebude možné zostaviť vládu schopnú riešiť problémy Slovenska a medzinárodne akceptovanú. Na rozdiel od úsilia premiéra a šéfa SDKÚ M. Dzurindu vytvoriť koalíciu pravicových strán schopnú zviesť s Mečiarom vyrovnaný volebný zápas, Fico chce ísť do volieb samostatne a po nich sformovať vládnu koalíciu, z ktorej nie je nikto vopred vylúčený. V minulých dňoch označil M. Dzurinda vytvorenie pravicovej koalície za svoju povinnosť aj za technický problém, ktorý by sa mohol vyriešiť na základe predlohy z roku 1998 -- SDK ako jednotný protimečiarovský front. Lenže, odvtedy prešli tri roky a situácia sa zmenila. Volič, ktorého očakávania sa nesplnili, sa od dnešnej koalície odvracia, nedôveruje jej, s obavami sleduje krízy a hádky, ktorými prechádza, bolestivo pociťuje dôsledky ekonomických reforiem a brániť sa bude zbraňou sklamaného občana -- apatiou s vyústením do neochoty voliť. Debakel z neúčasti voličov vo voľbách môže byť ešte väčším strašiakom ako V. Mečiar, pretože v takomto prípade je možné všetko. "Mečiarizmus nie je preč," povedal Dzurinda v sobotňajšom rozhovore pre Rádio Twist, "raz sme ho už prekonali, treba aj druhýkrát!" Jednotný pocit zodpovednosti (za nechcený návrat Mečiara), sformovaný akcieschopným politickým blokom, je dnes na domácej politickej scéne už iba chimérou. Aj zahraniční pozorovatelia sa viac prikláňajú k otrepanej múdrosti o tom, že dvakrát do tej istej rieky nevstúpiš, preto skôr ako Dzurinda, im z analýz vychádza ako reálnejší kompromis Fico. Možno predpokladať, že najmä EÚ si zoberie konanie lídra Smeru pod svoj drobnohľad, bude starostlivo sledovať jeho vystúpenia a možno ho, ak sa stane premiérom, bude držať istý čas nakrátko. Keby aj obstál v skúšobnom období, členstvo SR v únii bude podrobené ešte jednému vážnemu riziku: írskemu referendu o zmluve z Nice (teda o reformách EÚ nevyhnutných na jej rozšírenie). Opätovné odmietnutie rozšírenia zo strany Írov môže znamenať veľmi vážnu "európsku" aj slovenskú prehru. No a tu by už nepomohol ani Robert Fico. Bez ohľadu na to, ako sa napokon náš povolebný vývoj vyprofiluje.