Slovensko, industrializované centrálnym plánovaním od polovice minulého storočia, by bolo po páde železnej opony a bez zahraničných investorov, ich technológií, know-how a odberateľskej siete v ešte hlbšom bahne ako pred desiatimi rokmi. Vtedy (1996) sa zarábalo v priemere 8 100 korún hrubého, nezamestnaný bol každý piaty človek v produktívnom veku a fabriky krachovali rovnakým tempom, akým rástli nové domy ich privatizérov.
VSŽ Holding, ZŤS Martin či napríklad Bratislavské automobilové závody. Tak sa ešte pred niekoľkými rokmi volali ťahúni našej ekonomiky. Dnes sú namiesto nich prvé priečky najväčších firiem obsadené zvučnými menami ako Samsung, Volkswagen, PSA, Kia, Sony alebo aj U. S. Steel.
Tvár korporátneho Slovenska sa zmenila. Po vlne krachov koncom 90. rokov k nám prišli investovať veľké nadnárodné koncerny spravidla až potom, ako videli rastúci dopyt po svojich výrobkoch. Nové fabriky teda majú zabezpečené zákazky a vzhľadom na rentabilitu výroby v našich končinách ich budú mať zaistené ešte dlhé roky.
Tradičné a na popredných priečkach vystriedavšie podniky tak zďaleka nežili a o každú jednu zákazku museli bojovať. Väčšinou neúspešne, či už vinou nezodpovedných majiteľov, alebo sa jednoducho proti efektívnejším západným korporáciám nevedeli presadiť.
Slovensko, našťastie, si nevzalo za svoje (aspoň nie nadlho) volebné heslo SNS z roku 1994, dnes opäť vládnej strany: "Svoje si nedáme- cudzie nechceme." Aj vďaka neosvojeniu si tejto národniarskej klasiky, dnes môže pre tri automobilky pracovať trinásťtisíc ľudí s priemerným platom presahujúcim dvadsaťtisíc korún a ďalšie desaťtisíce pracovníkov sú zamestnané v ich dodávateľských závodoch. Hoci Ján Slota ale i Vladimír Mečiar so svojimi najbližšími straníkmi "cudzie" nechceli, dnes tu máme celoeurópsku centrálu Samsungu, ktorého ročné tržby v dvoch závodoch sa o pár rokov vyšplhajú na desatinu toho, čo dnes dokáže vyprodukovať celá slovenská ekonomika. A i keď páni Slota a Mečiar nechceli dať ani to "svoje", dnes máme na východnom Slovensku špičkovo fungujúcu a investujúcu oceliareň. (Mimochodom, v mestskej časti Košice-Šaca vlani priemerná mesačná mzda presiahla 34-tisíc korún.)
Tomáš Velecký, vedúci Podnikov a trhov, Táto e-mailová adresa je chránená pred spamovacími robotmi. Na jej zobrazenie potrebujete mať nainštalovaný JavaScript.