Cieľom v nasledujúcich riadkov nie je relativizovať princípy, na ktorých stojí právny štát, a už vôbec nie spochybňovať povinnosť dodržiavať každú súčasť právneho poriadku. Ide skôr o sféry, ktoré sa aj pri tej najdokonalejšej legislatíve vždy nájdu a sú zákonom len ťažko regulovateľné. Patrí sem napríklad hotovostný peňažný obeh a bežné uplatňovanie jeho pravidiel. Je celkom samozrejmé, že rozdiel medzi cenou a zaplatenou sumou dostane spotrebiteľ od pokladníka obratom naspäť. Napriek tomu si asi každý niekedy vypočul vetu "nemám vám z čoho vydať" a vzniknutý problém musel riešiť. Zväčša tak, že si veľkú bankovku inde rozmenil na menšie, alebo tí ochotnejší predávajúci odbehli rozmeniť ju sami.
Po zavedení eura, najmä v čase, keď bude ešte v obehu aj koruna, môžu takéto situácie nastať častejšie. Alebo aj nemusia - ak zdravý rozum a praktický prístup povýšime nad všeobecný zákon. Môžeme síce tvrdošijne trvať na tom, že pani v novinovom stánku, vodič v autobuse alebo predavačka v bufete "sú povinní vydať mi rozdiel presne v súlade so zákonom" a dokonca ich možno aj prinútiť, aby si potrebnú hotovosť urýchlene zohnali, výsledkom však bude nanajvýš to, že stánok dočasne zatvorí alebo náš autobus bude meškať. A my nervózne čakať...
Autobus, bufet či trafika nie sú banky a zdravý rozum velí - vo svojom vlastnom záujme - pripraviť si hotovosť primeranú cene nákupu. Zákazník má spravidla vždy viac možností než predavač či šofér zatvorený sám v malom priestore svojho pracoviska. Kedysi som na tomto mieste písal, že čas sú (naše) peniaze. Zdravý rozum nestojí ani peniaze, ani čas, ale môže ho - spolu s nervami - šetriť.
Igor Barát je splnomocnenec vlády pre zavedenie eura
StoryEditor