Víkendové rokovanie Republikového predstavenstva HZDS v Nitre zanechalo pozorovateľom niekoľko posolstiev. To prvé vraví, že stále ešte najsilnejší politický subjekt na slovenskej politickej scéne ostáva v členskej základni i v poslaneckom klube jednotný. Ukázalo sa, že tvrdenia donedávna ešte podpredsedu HZDS Vojtecha Tkáča o tom, že ním vedená "platforma" disponuje dostatočnou podporou, aby v prípade neúspechu na republikovom predstavenstve založil vlastný poslanecký klub, boli len strategickým manévrom v snahe prikloniť na svoju stranu nerozhodnutých. Výsledkom požadovanej zmeny Tkáčom kritizovaného vedenia HZDS je zatiaľ len odchod samotného Tkáča a Jána Gabriela z funkcií vo vedení.
Zmenou by mali prejsť aj stanovy strany. "Novelizácia" sa však nebude týkať prípadného oslabenia pozície predsedu. Delegátov z regiónov uspokojil prísľub, aj keď priznajme, že dôležitej zmeny prerozdeľovania finančných prostriedkov v strane. Kým doteraz o ich smerovaní rozhodovala centrála, v budúcnosti by malo 50 percent putovať práve na kraje a okresy.
Všetko ostatné ostáva pri starom. Tkáčov kritický prejav o tom, že vedenie HZDS (ktorého bol, mimochodom, do soboty členom) stále odkladá riešenie aktuálnych problémov strany a porušuje jeho stanovy, vyznel do prázdna. Mečiar, ktorý v lete na nominačnom sneme musel na nedisciplinovaných delegátov nakričať, v sobotu ani nepotreboval zdvihnúť hlas. Nebol na to najmenší dôvod. Tkáčovo tvrdenie, že riešenie problémov HZDS je v personálnych zmenách na najvyšších miestach, nenašlo dostatočný ohlas. Ukázalo sa, že nie je nespokojnosť ako nespokojnosť. Kým jedným išlo o odstavenie predsedu, druhí mali záujem o peniaze. Zatiaľ dostali prísľub, že ich dostanú.
Tkáčove tvrdenia o Mečiarovom dobrovoľnom odchode z predsedníckeho kresla je otázkou interpretácie. Podpredseda HZDS Ján Kovarčík to vysvetlil takto: voľby v roku 2002 boli posledné, ktoré Mečiar absolvoval v pozícii lídra HZDS. Na ďalšie, najneskôr takmer o štyri roky, zaujme túto pozíciu niekto iný. V tejto súvislosti je dôležité upozornenie, že funkcia lídra a predsedu strany "nemusí byť totožná". Mečiar sa nechystá odísť.
Jednotný ostáva zatiaľ 36-členný poslanecký klub. Tkáč dostal ponuku, aby sa spamätal a zotrval v strane. Ubezpečovania o tom, aká by to bola škoda, keby HZDS prišlo o odborníka jeho kalibru a on prišiel o podporu takej silnej strany, nemožno nazvať inak, ako falošné. Skúsenosti osôb, ktoré sa v minulosti vzopreli predsedovi, hovoria jasnou rečou: v HZDS skončili. Preto je scenár možného zotrvania Tkáča a spol. v rodnej strane málo pravdepodobný. V najbližších dňoch zrejme ohlásia odchod z poslaneckého klubu. Ak sa ambície nespokojencov pretavia do vzniku novej strany, jej osud bude pravdepodobne nie nepodobný Gašparovičovmu Hnutiu za demokraciu či Kalmanovmu Ľavému bloku. Absolútna väčšina priaznivcov volí HZDS kvôli jedinej osobe. Až odíde predseda, onedlho odíde do histórie aj hnutie. Ten čas ešte nenastal. Či už so stranou alebo bez nej, v parlamente asi vznikne prvá skupina nezávislých poslancov. Tá má okrem štyroch rokov zabezpečenej existencie šancu prilepšiť si, napríklad, "pragmatickou" podporou návrhov koalície v momentoch, keď by jej tesná väčšina z rôznych dôvodov bola ohrozená.
StoryEditor