Je veľmi jednoduché zľahčovať myšlienku podnikania mladých ľudí. U mnohých už samotná predstava evokuje obrazy limonádových stánkov, ktoré si zakladajú malé deti - často na nabádanie rodičov - aby dokázali svoju obchodnícku odvahu a budúci potenciál.
No v dnešnej spletitej spoločnosti budú mladí ľudia možno reprezentovať tretiu najväčšiu vlnu nových podnikateľských zdrojov, ktorá bude mať veľký dosah na globálnu ekonomiku. Pred nimi sú ešte dve iné veľké vlny - ženy a mikroúvery.
Hoci sa niektorým môže zdať nepravdepodobné, že mladí ľudia by sa mali stať hlavným zdrojom zakladania nových firiem, je dobré pamätať na to, že nie tak dávno ešte vládli podobné pochybnosti v súvislosti s podnikaním žien. A aj mikropôžičky sa zdali len akýmsi pominuteľným výstrelkom podporovaným dojemnými idealistami, ktorý mal stimulovať podnikateľskú energiu v krajinách tretieho sveta.
Zároveň je však dôležité podotknúť, že tak, ako je to v prípade akéhokoľvek iného podnikania, aj konkrétne výsledky podpory mladých podnikateľov sú neisté. No je jasné, že začať hovoriť na túto tému je veľmi dôležité - či už medzi samotnými mladými, ale aj na politickej úrovni.
Keď sa podnikanie dostane do povedomia mladých ľudí ako jedna z kariérnych možností, stane sa tiež dynamickým organizačným princípom pre spoločnosť ako celok. To však znamená oveľa viac ako len zmeny v školských osnovách, hoci aj tie sú dôležité.
V podstate to mení nielen diskusiu o samotnom národnom hospodárstve, ale v konečnom dôsledku aj o národohospodárskom DNA. Mnohé svetové kultúry už tradične vnímajú zapájanie sa do podnikateľských aktivít ako úplne nepravdepodobný cieľ alebo ako výsadu detí z finančne zabezpečených rodín - len ako snahu akejsi elity.
Pravdou je, že nič nedusí ekonomiku viac ako snaha udržať tému podnikanie mimo školských lavíc, čo je často ospravedlňované domnienkou, že je to len výsada bohatých. Ak to aj v mnohých krajinách kedysi platilo, dnes je tu snaha sprístupniť svet podnikania, aby tak oveľa viac mladých ľudí dostalo šancu angažovať sa.
Snaha vo väčšej miere sprístupniť podnikanie mladým ľudom sa tak stáva neoddeliteľnou súčasťou širšieho demokratizačného procesu, ktorý prebieha po celom svete. Jeho kľúčové posolstvo je úplne jasné: Ekonomické príležitosti nie sú priamo prepojené so spoločenským statusom.
Mnohé vzmáhajúce sa národné hospodárstva sa stále nachádzajú uprostred veľkej obratu na trhovú ekonomiku. Otváraním podnikateľských príležitostí pre mladých ľudí sa formuje prirodzená podpora týchto trhových mechanizmov, čo určite rozšíri hospodársky potenciál. Ich technická zručnosť, túžba objavovať nové horizonty a ich želanie žiť lepším životom než žila generácia ich rodičov, sú tým, čo ich poháňa a čo možno pozorovať v rastúcich veľkomestách od Číny až po Afriku.
Mladí, ktorí pôsobia v úplne odlišnom prostredí ako industrializovaný svet, prichádzajú k záverom, že v rámci národnej politiky je nevyhnutné klásť väčší dôraz na podnikanie. Je zaujímavé, že to platí aj o tých, ktorí si nemyslia, že by mohli byť "skutočnými podnikateľmi“.
Zatiaľ čo niektorí lamentujú nad tým, že už dávno pominuli časy, keď človek pracoval celý život v tej istej spoločnosti, dnešná mladá generácia v západných krajinách tieto zmeny všeobecne víta - aj keď nie všade do tej istej miery. Väčšina mladých ľudí, nielen v Spojených štátoch, by nechcela stráviť celý život v jednej firme.
Či už je to nevyhnutnosť, túžba alebo kombinácia oboch týchto síl, dnes sa podnikateľská kariéra a ochota prijať zmenu či stanoviť si nové ciele stávajú štandardom, a nie sú vôbec výnimočné.
To platí dokonca aj o tých, ktorí si budujú kariéru v rámci veľkých spoločností. Vo svete, kde sa počet zamestnancov znižuje, zatiaľ čo globálna konkurencia stále silnie, je podnikateľský prístup zamestnancov považovaný za výhodu, a to aj v organizáciách, v ktorých kedysi vládla silná byrokracia.
To naznačuje, že tento azda najvýznamnejší posun západných krajín smerujúci k podnikateľskému duchu sa prejaví v uvoľnení zamestnaneckého postoja, ktorý prevládal taký dlhý čas.
Znamená to nielen súhlasiť s väčším rizikom a byť ochotný prijať zmenu, ale signalizuje to tiež posun od pasívnejšieho pohľadu na život k aktívnejšiemu postoju. Pre niektorých to môže byť - a pravdepodobne aj je - zdrojom znepokojenia.
No vzhľadom na hlboké zmeny, ktoré sa odohrávajú v globálnej ekonomike, naozaj neexistuje iná alternatíva ako prispôsobiť sa tomuto podnikateľskému prístupu ku vlastnej kariére.
V čase, keď je globálna ekonomika pod značným tlakom, je múdre hľadať nové nápady a impulzy a otvoriť svoju myseľ novým skutočnostiam. Keď podporíme podnikateľského ducha mladej generácie a spoločnosti ako celku, posilníme tým aj zmysel pre ekonomickú realitu v časoch poznačených tvrdou konkurenciou.
Z týchto dôvodov by dnešná mladá generácia mala rozvíjať myšlienku podnikania zmysluplnejším a komplexnejším spôsobom, než to robila väčšina ich rodičov - je to krok vpred.
Carl Schramm je prezidentom a predsedom predstavenstva spoločnosti Kauffman Foundation a spoluorganizátorom Global Entrepreneurship Week, podujatia orientovaného na mladých ľudí 17.-23.11.2008. (http://unleashingideas.org/country/SK.)