Vysoká volatilita na svetovom ropnom trhu, ktorá sa začína za posledné roky už so železnou pravidelnosťou opakovať vždy koncom leta, a nebolo tak inak ani tento rok, vyvoláva značnú globálnu nervozitu. Súčasne nástojčivejšie poukazuje na pretrvávajúcu tendenciu, že jej bude relatívne čoraz menej a bude stále drahšia. Jej vysoká cena nutne navyše ovplyvňuje situáciu aj v obchodovaní s ostatnými energonosičmi. Najnovšie strategické úvahy a pripravované adaptačné programy USA, EÚ, ale aj ázijských krajín s rýchlo rastúcou spotrebou energie už rátajú s tým, že cena ropy asi už definitívne bude oscilovať okolo 80 USD za barel. Pritom trvalo rastúce ťažobné náklady i spotreba a klesajúce ropné rezervy ju budú prirodzene čoraz nástojčivejšie tlačiť k stále vyšším hodnotám.
Dopyt rozhoduje
Súčasnú cenu ropy ovplyvňuje veľa činiteľov, rozhodujúcim však zostáva dopyt, ktorý je v princípe odvodenou veličinou, keďže je závislý od globálneho "hladu" po konkrétnych ropných produktoch a jej najdôležitejších derivátoch. Tento fakt často vyvoláva rôzne štrukturálne poruchy spočívajúce jednak v tom, že pri spracovaní jej rôznych druhov sú teritoriálne väzby medzi ťažbou a spotrebou "nastavené" vopred. Znamená to, že rafinérie v USA sú schopné spracúvať vo väčšine prípadov len mexickú, venezuelskú alebo arabskú ropu, alebo že Japonsko uprednostňuje ropu Dubaj, pretože má do tejto oblasti "natiahnuté" obchodné a prepravné spojenia. Podobne je to aj v prípade EÚ, ktorá z vlastných zdrojov, nórskej a ruskej ropy, využívajúc sieť produktovodov a dlhodobých obchodných dohôd, pokrýva asi 2/3 svojej spotreby. Tieto súvislosti sa premietajú i do technologického vybavenia rafinérií či kopírujú očakávanú štruktúru spotreby únie.
Ďalším významným prvkom je skutočnosť, že po roku 2004 sa spotreba ropy trvalo drží na úrovni jej maximálnej ťažby, z čoho vyplýva, že každý väčší výpadok sa prekrýva zo strategických rezerv. Či už je to z dôvodu výkyvov počasia, klimatických zmien, technických a technologických porúch, alebo politických rozhodnutí, okamžite sa prenáša do zásobovania trhu benzínom, naftou alebo vykurovacími olejmi. Vybilancovávanie je preto, aj z dôvodu rozdielnej štruktúry produkcie a vysoko volatilnej spotreby, čoraz zložitejšie.
Relatívne novým, no zásadným fenoménom ovplyvňujúcim trh, sa stal nástup novo sa industrializujúcich krajín, najmä však Číny a Indie. Ich obrovský hospodársky rast, spojený s vysokou spotrebou energií všetkých druhov a rýchlou motorizáciou, za relatívne krátke obdobie vyplnil existujúci i keď len minimálny priestor medzi potenciálne vyššou produkciou a celkovou spotrebou ropy. Následne ich ďalej rastúci dopyt a nepripravenosť nových ťažobných kapacít dostal celý trh do veľmi krehkej pozície.
Kliknutím na obrázok ho zväčšíte...
Čína odoláva
Pozoruhodné je, že najmä Čína sa relatívne ľahko vysporadúva s extrémne vysokými cenami ropy. Odborníci to vysvetľujú najmä tým, že včas si zabezpečila priame dodávky ropy prostredníctvom rozsiahlych investícií štátnych firiem do nálezísk v zahraničí. Preto ju dováža za podstatne nižšie "výrobné" ceny a hoci cena finálnych produktov sa blíži ku svetovým, vzniknutý zisk sa prerozdeľuje doma a jeho prostredníctvom sa dotuje ostatný dovoz. S pomocou čínskych firiem už dnes napr. Angola ťaží denne asi 2 mil. barelov ropy, Vietnam takto 80 % svojej ťažby vyváža do Číny. Ďalšie nové náleziská v strednej Afrike pripravujú čínske spoločnosti na ťažbu už v najbližšom čase.
Ako veľmi dôležitý fakt ovplyvňujúci situáciu na ropných trhoch sa ukázal systém tvorby jej cien na báze termínovaných a okamžitých dodávok. Pokiaľ v prípade termínovaných kontraktov ide v konečnom dôsledku o zabezpečenie si reálneho dodania tovaru za vopred dohodnutú cenu, okamžitý (spotový) celosvetový dopyt po rope sa formuje najmä na základe oficiálnych údajov o úrovni spotreby a stave ropných rezerv v strategických zásobníkoch vo významných spotrebiteľských krajinách, prioritne v USA, často bez ohľadu na realitu takého obchodu. Zásobníky boli vo väčšine krajín budované ako nástroj ochrany proti nátlakovým akciám producentských krajín a aj proti výpadkom jej dodávok z iných dôvodov. Dlhodobo priniesli určitú stabilizáciu ropného trhu, keďže celkový objem, ktorý je reálne k dispozícii, mal pozitívny vplyv nielen na trh, ale aj na stabilizáciu termínovaných burzových obchodov.
Pri posudzovaní významu vplyvu uvedených faktorov na dopyt po rope však nie je možné uvažovať o každom faktore zvlášť. Ich vzájomná previazanosť je veľmi dôležitá a má hlboké korene. Napríklad v tomto roku rozsiahle a neočakávané výpadky dodávok ropy spôsobené povodňami v Mexiku, neistotou dodávok z Venezuely, ale aj vplyv hrozieb vo vojne sa zmietajúceho Iraku, rozšíreného o útoky Al-Kajdy a Kurdov na ropné zariadenia, zabrzdili optimizmus okolo budovania nových produktovodov zo Strednej Ázie cez Turecko. V konečnom dôsledku vzrastajúca nervozita, ktorá opanovala ropné burzy, ovplyvnila prostredníctvom veľkých výkyvov spot cien ropy aj výšku pri termínovaných kontraktoch atď.
Kurz dolára a cena ropy
Pravdepodobne najzávažnejší fenomén, ktorý je hlavným vinníkom vysokých cien, prichádza z USA (21. 11. to bolo vyše 99 USD za barel WTI). Nie je to však, ako by sa mohlo na prvý pohľad zdať, jeho vysoká spotreba či klimatické zmeny a následné poruchy na domácom trhu s palivami. Je ním samotný americký dolár, resp. lepšie povedané petrodolár, v ktorom sa prevažná časť obchodov s ropou, ale aj zemným plynom a inými derivátmi účtuje. Na svetových komoditných trhoch totiž dlhodobo funguje tzv. pákový efekt: Ak je vysoká cena USD, alebo táto mena prináša nadpriemerné zhodnotenie, tak sú väčšinou nízke ceny komodít, hlavne kovov, zlata a aj poľnohospodárskych plodín (ktoré sa taktiež väčšinou predávajú za USD).
Vysvetľuje sa to logicky tým, že trh reaguje nielen na stav ponuky a dopytu, v tomto prípade po rope, ale dodávatelia komodít berú pri predaji do úvahy kúpnu silu svojich dodávok, resp. sa kapitál prelieva podľa toho, kde môže byť efektívnejšie zhodnotený. Ak je znižovaný poklesom ceny transferovej meny alebo rastom ceny tovarov, ktoré majú v konečnom dôsledku záujem nakúpiť, tak sa snažia rôznym spôsobom zvýšiť cenu protidodávok. Pokiaľ v období ropných šokov táto väzba platila, najmä medzi USD a na strane druhej zlata a ropy, čo bolo spôsobené aj tým, že boli odprevádzané hospodárskou stagnáciou, tak v súčasnom období, kedy je svetová ekonomika v znamení vysokého rastu nielen produkcie, ale najmä spotreby, sa to rozširuje na všetky strategické alebo nedostatkové komodity.
Paradoxne sa vysoké ceny ropy dotýkajú amerických spotrebiteľov relatívne najmenej. Výsledkom trvalo nízkej miery zdanenia predaja energie v USA je, že protestujúci domáci spotrebiteľ dodnes kupuje galón benzínu (asi 4,5 l) za 1,70 - 1,90 USD, čo je na úrovni asi 40 % ceny na európskom trhu. Z toho vyplýva na jednej strane jeho len relatívne malá motivácia na znižovanie spotreby, na druhej strane implantujúc nižšiu cenu tohto vstupu sa zvyšuje konkurencieschopnosť domácej produkcie. Vysoké ceny v EÚ, kde takmer 60 % ich finálnej úrovne tvoria dane, takto spôsobujú pokles vlastnej konkurencieschopnosti, no štátnej administratíve umožňujú refundovať dosahy na ekonomicky slabšie časti vlastnej ekonomiky.
Aká je prognóza
Špecifickým fenoménom, ktorý nepriamo ovplyvnil ropný trh v druhej polovici tohto roku, bola hypotekárna kríza v USA. Ako sa ukazuje, na prvý pohľad vzdialené súčasti ekonomiky majú v tomto prípade tesné prepojenie. Už niekoľko rokov totiž svetová ekonomika zaznamenáva obrovský nadstav likvidity hľadajúcej svoje efektívne umiestnenie. Po niekoľko rokov ju priťahoval práve stavebný boom v USA. Šok súvisiaci s prudkým poklesom na tomto trhu, kde veľké banky (aj európske), zaznamenali obrovské straty, investovaný kapitál sa opäť uvoľnil a ten hľadal nové príležitosti. Vo veľkej miere sa investori " vybúrili" v juhovýchodnej Ázii, avšak po letnom páde na Šanghajskej burze, ktorá preniesla značné straty aj na okolitých trhoch, pozície opustili. Aj posledné dni potvrdzujú, že prehriate ázijské ekonomiky nedávajú veľké možnosti na mimoriadne benefity, a preto najmä špekulatívny kapitál odchádza.
Najpríťažlivejšou šancou umožňujúcou využiť príležitosť, obdobne ako vlani, sa stala zasa ropa. V problémoch sa potácajúci ropný trh, z dôvodu nepripravenosti náhradných riešení dávajúcich istotu odberu termínovaných dodávok ropy spôsobil, že tieto nepokrývajú dopyt. Reálni odberatelia sú takto nútení kupovať ropu v podmienkach neuspokojenej ponuky. Tá by však mohla byť v konečnom dôsledku akákoľvek, lebo pred začínajúcou zimou a s poloprázdnymi strategickým zásobníkmi i obmedzenými ťažobnými kapacitami nemá konečný spotrebiteľ veľmi na výber.
Najnovšie prognózy IEA potvrdzujú, že do roku 2050 sa má spotreba energie zvýšiť dvojnásobne, pričom súbežne bude rásť závislosť rozvinutých krajín od dovozu energetických vstupov, a to až na 75 percent ich celkovej spotreby. Počet automobilov, ktorých je v súčasnosti v prevádzke asi 0,6 mld., by mal byť taktiež o toľko vyšší. Aj napriek tomu, že sa očakáva, že za to isté obdobie by mala klesnúť jednotková spotreba palív minimálne o polovicu, experti varujú, že pokiaľ nepríde k prevratným zmenám v produkcii energie, tak jej predpokladanú spotrebu budú schopné efektívne pokrývať len tie krajiny, ktoré ju sami ťažia alebo prevažnú časť ich vývozu budú tvoriť špičkové technológie a progresívne služby. To tvorí aj trvalý odkaz, ktorý súčasné peripetie na ropnom trhu prinášajú pre svetové hospodárstvo.
Peter Baláž, Ekonomická univerzita Bratislava