Vláda by mala dnes schváliť analýzu ministerstva práce o odpájaní minimálnej mzdy od legislatívy. Tá totiž dnes figuruje v desiatkach zákonov ako referenčná veličina a pri jej každoročnej zmene sa mení nielen výška minimálnych vymeriavacích základov na platenie odvodov, ale napríklad aj výška odškodného pre prokurátorov, sudcov a podobne.
To, že kabinet Roberta Fica pripúšťa a pripravil možnosti odpojenia minimálneho platu, urobil krok, na ktorý sa neodhodlali dve predchádzajúce vlády Mikuláša Dzurindu. Vláda, ktorá je vo všeobecnosti označovaná za výrazne viac nepriateľskú voči podnikateľskému prostrediu, tak pripravuje kroky, na ktorú jej predchodkyne nenašli odvahu. Zákony a opatrenia, ktoré by podnikateľská obec vnímala pozitívne, sa dajú za posledné necelé dva roky spočítať možno na prstoch jednej ruky. Teraz by k nim mohlo pribudnúť ďalšie.
Problémom však je, že hoci kvapká, vyzerá to tak, že nezaprší. Odpájanie minimálnej mzdy od legislatívy sa totiž presadzovalo primárne z dvoch dôvodov. Prvým je, že ak sa minimálna mzda od legislatívy odpojí úplne, je možné ju úplne zrušiť. Druhým je nadviazanie odvodov práve na minimálny plat, čo spôsobuje, že platby do poisťovní pravidelne rastú. Túto prepojenosť kritizujú podniky najviac a práve táto by sa ani v budúcnosti rušiť nemala.
Odvaha, ktorú ministerstvo práce nabralo, tak nie je až taká veľká, ako by sa na prvý pohľad mohlo zdať. Najväčšie možné zásahy do systému nie sú na programe dňa. Návrh ministerstva práce teda pripomína nedotiahnuté A, po ktorom už krok B nasledovať nebude.
No je tu ešte horšia alternatíva. Nielenže sa nedočkáme toho B, ale ani z kroku A nič nebude. Hoci sa aspoň podľa tvrdení ministerstva práce na príprave analýzy podieľali aj dotknuté rezorty, to ešte neznamená, že sa proti zámerom vlády nezdvihne vlna odporu. Lobing, či už pri príprave konkrétnych zákonov alebo následne v parlamente, dokáže byť dosť silný. Množstvo zmien sa týka silových zložiek štátu, a tie v minulosti už viackrát ukázali, že si svoje záujmy dokážu znamenite brániť. Hoci rezort práce tvrdí, že nie je záujem kohokoľvek ukrátiť o čo i len korunu, niekto sa s vysokou pravdepodobnosťou ozve. A ak sa vláda rozhodne, že niekomu ustúpi, môže to vyvolať dominový efekt, po ktorom z vládneho domčeku z karát takmer nič neostane.
V tejto fáze je teda namieste byť spokojný aj s aktuálnym plánom ministerstva práce a dúfať, že ide len o prvý krok. Ak pri ňom aj ostane, stále lepšie ako nič.
Lukáš Pardubský, vedúci ekonomického oddelenia, Táto e-mailová adresa je chránená pred spamovacími robotmi. Na jej zobrazenie potrebujete mať nainštalovaný JavaScript.