Odhadované makroekonomické ukazovatele za posledný štvrťrok a napokon aj celý minulý rok boli rekordné, niekoľkonásobne vyššie ako v USA, EÚ, ale napokon aj v krajinách V4. Čo sa za tým skrýva, sa vie, nominálne konvergenčné kritériá sú splnené a z dôvodu najvyššieho prírastku HDP na obyvateľa podľa parity kúpnej sily sme zrýchlili dobiehanie životnej úrovne priemeru krajín únie. Stále sme za Českom, predbehli sme Poľsko a Maďarsko, tých najlepších nedobehneme nikdy. Koho teda publikované údaje prekvapili najviac?
S výsledkami je spokojná vláda, pretože okrem splnenia kritérií na vstup do eurozóny ukázala všetkým, že jej hospodárska politika má správny smer. Dostala do štátneho rozpočtu viac daňových príjmov, ktoré v rámci sociálnej politiky zatiaľ "nerozdáva", pretože po zavedení novej meny nám ostáva jediný nástroj na udržanie inflácie, a tým bude reštriktívna fiškálna politika. Iná vec je, či vedela o vysokom predzásobení obchodníkov s cigaretami za niekoľko miliárd korún, ktoré môžu euroúradníci chápať ako ďalší dôvod trvalej neudržateľnosti, predovšetkým inflácie. Keď už spomíname "strážcov" menovej stability eurozóny, budú určite krútiť hlavou, prečo práve u nás je inflácia vo vzťahu k HDP len tretinová, zatiaľ čo v niektorých aj starých krajinách únie je miera inflácia vyššia než ročný nárast HDP. Preto sa ani nemôžeme čudovať, že nedávno prišli s požiadavkou predloženia súboru ďalších opatrení na zabezpečenie trvalej udržateľnosti, predovšetkým inflácie. Prečo sa to v minulom roku podarilo? Určite nie "nikotínovým efektom", ale skokovým nárastom výroby v automobilovom a elektrotechnickom priemysle, nárastom domácej spotreby a tiež stavebnej výroby, čo súvisí aj s terajšími cenami nehnuteľností. Sem patrí aj expanzívna politika NBS, ktorá poskytla peňažnému trhu nadštandardnú masu peňazí za nízky úrok, čo na jednej strane spôsobilo nárast cien bytov, ale na druhej strane výrazným spôsobom podporilo rast HDP.
Nadštandardný rast ekonomiky by mohol "vyprovokovať" odborárov na požadovanie vyšších platov, z čoho asi nič nebude. Jednak sa zaviazali v pakte stability, že nebudú v tomto roku požadovať viac, a na druhej strane si všetci uvedomujeme, že ekonomika sa spomalí, aj keď bude naďalej v rámci európskeho priestoru patriť medzi najvyššie. Svedčí o tom vyjadrenie predstaviteľov tých najznámejších firiem, ktorí hovoria o vzájomnom prepojení produktivity práce a výšky mzdy, čo je dôležitým predpokladom budúceho neinflačného vývoja.
Občana viac ako mzda zaujíma budúci vývoj inflácie a zamestnanosti, čo treba pokladať za integrálny ukazovateľ jeho životnej úrovni. Keď ich súčet je nízky, je vyšší dopyt po kvalifikovanej práci, ktorý napomáha rast miezd, a opačne. A, samozrejme, si kladie oprávnenú otázku, prečo pri takom rekordnom raste ekonomiky, má v budúcom roku zmeniť svoju korunu za inú menu, aj keď dnes označovanú ako svetovú rezervnú menu.
Róbert Hölcz, ekonóm