Európska únia, ktorá nikdy nevynikala rýchlosťou svojich rozhodnutí, pracuje momentálne vďaka Írsku ešte pomalšie. V tejto krajine (s počtom obyvateľov 4,2 milióna) bude 12. júna referendum, ktoré rozhodne, či bude mať nakoniec EÚ stáleho prezidenta a jediného ministra zahraničných vecí.
Írski voliči rozhodnú, či únia zreorganizuje svoje chátrajúce vnútorné štruktúry a začne hrať vplyvnejšiu rolu na svetovom javisku, alebo sa po ňom bude len zmätene motať. Je to plebiscit o Lisabonskej zmluve, o ktorej sa hlasuje po tom, čo francúzski a holandskí voliči v roku 2005 odmietli pôvodný, komplikovanejší variant, ktorý mal mať podobu ústavy.
Referendum je vždy nebezpečné a takmer všetky krajiny EÚ sa mu v tomto prípade rozhodli vyhnúť. Okrem Írska. Nestáva sa často, že by takí málopočetní voliči spôsobili takú výraznú nervozitu v toľkých krajinách. V roku 2001 povedali vo voľbách Íri "nie" zmluve z Nice - predošlému pokusu zorganizovať nanovo štruktúry EÚ, a tým pripraviť rozvoj bloku.
Prieskumy verejnej mienky ukazujú, že väčšina írskych voličov je stále nerozhodných, a tak zvyšujú záchvevy strachu v radoch najvyšších európskych byrokratov, ktorí majú len zriedkavo ťažkosti s voličmi. To znamená kolektívne zadržanie čohokoľvek kontroverzného, predovšetkým, ak by to mohlo zraniť írske city. "Vždy, keď sa koná referendum, stane sa presne toto," vyjadril sa Charles Grant, riaditeľ Centra pre európsku reformu, londýnskeho výskumného inštitútu. "To je jedným z dôvodov, prečo podľa mňa nedôjde k ďalšej zmene zmluvy počas najbližších desiatich rokov. Pri počte 27 členov únie je ratifikácia veľmi náročná," povedal Grant. "V jednej krajine sa koná referendum, a tým je celý proces tvorby politiky zmrazený." Názor, že Brusel je uzamknutý zdržujúcou taktikou, je všeobecne rozšírený. "Všetci vieme, že sa to deje, ale všetci to popierame, takže sa odo mňa žiadneho vyhlásenia nedočkáte," vyjadril sa jeden z európskych diplomatov.
Zabrzdená aktivita EK
Ale dôkazy sú všade okolo nás. V marci sa 27 predsedov vlád zúčastnilo jedného z najmenej významných stretnutí svojej nedávnej histórie. Naopak, summit, ktorý sa má začať 19. júna, po írskom referende, má nabitú agendu zahŕňajúcu zmeny klímy, sporné témy biopalív, zvyšovania cien potravín, plánované zákony týkajúce sa emisií oxidu uhličitého z automobilových výfukov a právomoci nového európskeho prezidenta. Iniciatívy, ktoré by mohli znepokojiť alebo roztrpčiť írskych voličov, sú odložené. Počas niekoľkých mesiacov bolo len málo počuť o plánoch na zvýšenie európskej spolupráce, čo sa obrany týka, či o elementárnej revízii spôsobu narábania s rozpočtom únie, o ktorom sa predpokladá, že v roku 2009 dosiahne výšku 134 miliárd eur.
Írsko je neutrálnou krajinou, ktorá vzdoruje a v referende v roku 2001 sa ukázalo, že otázky týkajúce sa obrany sú živou a kontroverznou témou. Írsko je tiež ešte stále, prinajmenšom vo svojom srdci, poľnohospodárskou krajinou, takže dotácie farmárov sú populárne. Takmer žiadne zmeny neboli vykonané, čo sa týka revízie rozpočtu EÚ, približne 43 percent, napriek sťažnostiam Británie a ďalších krajín, aj naďalej prúdi do poľnohospodárstva. Ďalšia iniciatíva, ktorá by pravdepodobne mohla znepokojiť írskych voličov, a o ktorej bolo doposiaľ len málo počuť, je dlhodobá snaha EÚ harmonizovať spôsob vyberania korporačnej dane. Ekonomickému boomu v Írsku napomohli nízke dane z korporácií v EÚ.
Diskrétne mlčanie
Europoslanci sa tiež zdráhajú diskutovať o vynárajúcich sa rozhodnutiach týkajúcich sa toho, čo vlastne bude nová zmluva znamenať v praxi, čo zahŕňa právomoci navrhovaného stáleho európskeho prezidenta, ministra zahraničných vecí, a tiež právomoci rodiacej sa európskej diplomacie. Exekutíva Európskej únie má po celom svete inštitúcie, zaoberajúce sa takými problémami, ako sú napríklad pomoc, podpora a obchod. Zámerom je, aby hral nový minister zahraničných vecí dôležitejšiu rolu pri riešení týchto záležitostí. Lenže kritici sa obávajú, že únia prevezme niektoré zo súčasných povinností vlád členských štátov.
Taktiež sa rozhoduje o tom, či európsky prezident bude vplyvnou postavu na celosvetovom javisku, alebo bude skôr technokratom, sprostredkúvajúcim vnútorné vyjednávanie medzi členskými štátmi. Strach z ratifikácie v Írsku vedie k nečinnosti, napriek tomu, že nové posty by sa mali stať skutočnosťou už v januári 2009. "Uviazli sme medzi Skylou a Charybdou," vyjadril sa mimo záznamu jeden diplomat EÚ. "Pokiaľ by sme prijali rozhodnutie skôr, ako bude zmluva ratifikovaná, obvinili by nás z opovrhovania demokratických procesov." Pochopiteľne, nie je možné obísť každú spornú otázku. Ale pri tých, ktoré pretrvávajú, je tendencia riešiť ich spôsobom, ktorý by Íri akceptovali.
Keď Európska komisia prednedávnom načrtla drobné reformy štedrej schémy podpory poľnohospodárstva, uistila, že samotný systém nie je ohrozený. Európska komisárka pre poľnohospodárstvo Mariann Fischer Boel vytkla britskému ministrovi financií Alistairovi Darlingovi, že sa opovážil navrhnúť výraznejšiu reformu. Odklad do polovice budúceho mesiaca je stále preferovanou možnosťou. Znižovanie farmárskych dotácií je ústredným prvkom nepolapiteľnej dohody o globálnom obchode. Ministri z celého sveta by sa mali budúci mesiac stretnúť v Ženeve, ale funkcionári EÚ lobujú, aby sa akékoľvek stretnutie konalo až po írskom referende.
Počet voličov "za" klesá
EÚ zatiaľ pokračuje v hyperprodukcii návrhov, a čím sú neškodnejšie, tým lepšie. Napríklad európska komisárka Meglena Kunev zriadila telefónnu linku, na ktorej vysvetľujú spotrebiteľské práva futbalových fanúšikov, ktorí navštívia futbalový šampionát Euro 2008. Pri využití existujúcich prostriedkov, ktoré veľa nestoja, to bol vynikajúci návrh prezentovaný počas nervóznych dní pred referendom. Tento nápad je priateľský k spotrebiteľovi a súvisí s divácky najpopulárnejším európskym športom. A pokiaľ sa ukáže, že tento krok bol zbytočný, len málo nerozhodných voličov si to všimne, pretože Írsko sa na záverečnom turnaji v Rakúsku a vo Švajčiarsku nezúčastní...
Väčšina írskych voličov podporuje Lisabonskú zmluvu, ale podľa prieskumu írskeho nedeľníka Sunday Business Post a agentúry Red C sa vedenie "za" tábora v posledných dvoch týždňoch znížilo. Prieskum, ktorý sa uskutočnil v dňoch 19. až 21. mája, ukázal, že 41 percent z 1 005 respondentov bude hlasovať za Lisabonskú zmluvu, čím ich počet oproti situácii spred dvoch týždňov vzrástol o 3 percentá. Ale tábor odporcov zmluvy taktiež vzrástol - a to o 5 percent, čím sa ich počet zvýšil na 33 percent.
Stephen Castle Š 2008 I.H.T./iht.com The NYT Syndicate