Dobrovoľným, tzv. tretím pilierom dôchodkovej reformy by sme
mohli nazvať, ak nebudeme brať do úvahy špecifiká, akúkoľvek formu
sporenia, ktorého ukončenie je viazané na dôchodkový vek. Za
zamyslenie však stojí, čo je vlastne cieľom takéhoto sporenia. Z
pozície finančného poradcu kladiem za prvoradý cieľ nasporiť čo
najväčšiu sumu financií, od ktorej sa odvíja výška dôchodku a výška
budúcej životnej úrovne dôchodcu. Tu však už musím brať do
úvahy spomínané špecifiká. Ktorá forma sporenia splní
klientovi práve tento cieľ? Kapitálové životné poistenie, investičné
životné poistenie, fondy, doplnkové dôchodkové poistenie, banka,
priama investícia do cenných papierov, prípadne tzv. sporenie do
pančuchy? Neexistuje univerzálny produkt .Výber je široký a tvrdenie
ktorejkoľvek finančnej inštitúcie, že je v tomto cieli tou najlepšou,
ešte pred tým, ako sa vôbec dozvie klientove potreby, je zavádzajúce.
Existuje však minimálne jedna finančná spoločnosť, ktorej zástupcovia
sa snažia svoj produkt takýmto spôsobom prezentovať a musím
podotknúť, že celkom úspešne. Stačí na obal zmluvy natlačiť
dôchodkové poistenie, ukázať predpokladané výnosy a klienti si myslia,
ako dobre sporia na staré kolená. Pritom ide o viac-menej klasické
životné poistenie, prípadne inak upravené poistenie invalidity,
alebo kombináciu týchto poistení. V tomto prípade pokladám za
neseriózne voči klientom prezentovať životné poistenie v prvom rade
ako dôchodkové sporenie a poistné krytie spomínať len ako niečo
podružné, pričom práve opak je pravdou. Ale koľko percent obyvateľov
sa v tomto vyzná? Ak zachováme cieľ dôchodkového sporenia nasporiť
čo najväčšiu sumu financií, tento predpoklad sa v produkte s poistným
krytím stráca, pretože z každej dohodnutej sumy vloženej do poistenia
sa časť nenávratne spotrebúva práve v krytí poisteného rizika, v
nákladoch pri založení zmluvy a znižuje tak sumu, ktorá sa sporí.
Uvediem príklad: Ak prvé dva roky slúži poistné napr. 6 000 ročne
(platba klienta) na pokrytie nákladov, ktoré s poistením vznikli,
klient z hľadiska 40 rokov pri predpokladanom úročení 6 % prišiel o
sumu cca 119 000 Sk, a to nepočítam ďalšie straty z poistného na
krytie rizika v priebehu ďalších rokov. Sú to však bežné náklady a
platby v životnom poistení. Je však možné klientovi toto prezentovať v
prvom rade ako dôchodkové sporenie očividne z marketingového dôvodu,
aby sa to lepšie predávalo, pretože téma dôchodky je v súčasnosti na
Slovensku populárna? Nemala by práve legislatíva určiť vymedzenie
pojmov a ich prezentovanie finančnými inštitúciami? Položme si
otázku. Čo sa lepšie prezentuje a klientovi lepšie počúva: pojem
životné poistenie alebo pojem dôchodkové poistenie? Pripadá mi to
ako napr. pri fondoch, nerobiť rozdiel medzi akciovými a dlhopisovými
aktívami. Keby teraz všetci tzv. poisťováci začali ponúkať životné
poistenie v prvom rade ako dôchodkové poistenie, je to možné. Stačí
to napísať na obal zmluvy a klient je oveľa ľahšie prístupný. Je
to však seriózne voči klientovi? Nakoniec rada pre neznalých. Ak
vám niekto ponúka dôchodkové poistenie alebo sporenie, opýtajte sa
ho, či je v danom produkte krytie nejakého rizika (smrti,
invalidity, úrazu). Ak áno, vedzte, že z vami platenej sumy určite
nejaká časť pôjde práve na krytie rizika a rozmýšľajte, či vám to
naozaj splní váš cieľ nasporiť si na dôchodok čo najviac, pretože tá
časť môže byť naozaj podstatná.
StoryEditor