Úsilie čínskych organizátorov letných olympijských hier o usporiadanie dokonalého festivalu športu a mieru vrcholí. Čínske vedenie pripravovalo hry s perfekcionistickou dôslednosťou v snahe vylúčiť alebo aspoň minimalizovať všetky rizikové faktory. Napriek tomu sa v Číne vyskytujú incidenty, ktoré vrhajú na bezpečnosť hier tiene pochybností. Znervóznená vláda inštinktívne uťahuje bezpečnostné skrutky, čím však vyvoláva kritiku, že je posadnutá bezpečnosťou.
Čína je toho času hlavným obchodným partnerom všetkých kľúčových aktérov globálnej hospodárskej scény. Mnohí štátnici z EÚ sa vzhľadom na národné i úniové obchodné záujmy zriekli otvorenej kritiky čínskeho autoritatívneho režimu. Počas návštev Číny vystupujú radšej ako obchodní zástupcovia svojich firiem. "Vychytávková" je technika a služby pre silové zložky.
Olympiáda poskytuje vládcom "ríše stredu" príležitosť upevňovať všetky mocenské páky a mechanizmy zavádzaním najvyspelejších bezpečnostných technológií. Spojené štáty a do značnej miery i štáty EÚ uplatňujú na vývoz do Číny zbrojné embargo. Na bezpečnostnú techniku sa však exportné obmedzenia vzťahujú iba minimálne, najmä ak sa nad uzatváranými zmluvami nežne vznáša päť olympijských kruhov.
Cenné skúsenosti čerpali z predošlej letnej olympiády v Aténach. Po 11. septembri 2001 v USA a madridskom marci 2004 napumpovalo Grécko do výdavkov na bezpečnosť olympiády okolo miliardy eur. Do ulíc Atén vyslalo 70-tisíc uniformovaných policajtov a nemalý počet mužov a žien v civile. O pomoc a spoluprácu požiadalo (a bolo mu vyhovené) aj EÚ a NATO. "Bola to skvelá a úspešná vojensko-bezpečnostná operácia," uznáva čínska vláda. "Naša bude ešte lepšia," dodáva.
Kto sa ocitne na zozname potenciálnych narušiteľov priebehu hier? Konkrétne mená ostávajú tajomstvom, ale zaraďujú sa do troch hlavných skupín: medzinárodní teroristi, militantní regionálni separatisti a kriminálne živly.
Pri eliminovaní tej prvej sa môže vláda opierať o spoluprácu svetového spoločenstva. Ťažšie to má s medzinárodnou solidaritou pri potláčaní regionálneho a etnického separatizmu, pretože tie sa dajú vnímať ako oprávnené hnutia za rovnoprávnosť, autonómiu i samostatnosť, ak sa zriekajú násilia. Keď však siahajú po krviprelievaní, ako najnovšie ujgurskí separatisti, menia sa vlastným pričinením na teroristov.
Sporný je tretí kôš. Sú do neho hádzaní všetci, ktorí nemávajú národnými vlajkami a pestrofarebnými mávadlami, ale transparentmi s heslami za niečo alebo proti niečomu. Navyše, aktivisti za ľudské práva sa nemusia ani zhromažďovať na uliciach. Stačí, keď otvárajú tabuizované témy cez internet.
Politické vedenie Číny znepokojujú aj domáce médiá, ktorým dovolila prinášať realistické reportáže z následkov májových zemetrasení. Slušnú mieru voľnosti na výkon svojej profesie dostanú aj počas olympiády. Budú však ochotní sa potom stiahnuť a nasadiť si normalizačné náhubky?
Čína vybavila svoje silové zložky bezpečnostnou technikou domácej i zahraničnej výroby. Investovala do nej miliardy dolárov a zrejme sa jej podarí premeniť olympijský Peking na nedobytnú pevnosť.
Otázka spočíva v inom. Ako naloží s celou tou ľudskou a technickou bezpečnostnou mašinériou po skončení augustových olympijských a septembrových paraolympijských hier? Naordinuje jej redukčnú diétu, alebo jej dovolí rozrastať sa do XXXL rozmerov? Bude jej to môcť potom Západ vyčítať, ak si v tejto veci nezametie pred vlastným prahom?
Adrian Peter Pressburg, spolupracovník HN
StoryEditor