Koncom septembra iracký premiér Núrí al-Málikí a jeho turecký kolega Recep Tayip Erdogan podpísali dohodu o vzájomnom porozumení a spoločnom postupe proti kurdským teroristom združeným v ultraľavicovej Strane kurdských pracujúcich (PKK). Tá od roku 1983 vedie ozbrojený boj za nezávislý Kurdistan, ktorý si vyžiadal už vyše 30 000 životov. V roku 2004 strana oznámila ukončenie ozbrojeného odporu, ale začiatkom apríla 2006 sa opäť ozvala. Pri pouličných nepokojoch počas pohrebu svojich štrnástich členov, ktorých zabili tureckí vojaci, zahynulo pätnásť ľudí a niekoľko desiatok ich bolo zranených.
USA a EÚ považujú kurdskú stranu za teroristickú organizáciu. Podľa jedného z najvyšších veliteľov tureckej armády, generála Edipa Bashera, však funkcionári PKK financujú svoju stranu z európskych peňazí získaných vďaka aktivitám (napr. obchod s drogami v Ríme) na starom kontinente.
Kurdský problém
Práve niekoľko dní po podpise dohody došlo k novým turecko-kurdským potýčkam s obojstrannými obeťami na životoch. Niekoľkotisícové jednotky PKK, ktoré operujú v kurdskej časti Iraku, pravidelne útočia na juhovýchodné územia Turecka. Turecká armáda odpovedá sporadickým ostreľovaním ich pozícií. Na zastavenie útokov kurdských separatistov vyzval aj iracký prezident Džalál Talabání, sám kurdského pôvodu.
Pohár tureckej trpezlivosti pretiekol, keď pred niekoľkými dňami kurdskí povstalci zabili 30 tureckých vojakov a civilistov. Koncom minulého týždňa začala turecká armáda bombardovať severoiracký kurdský región a turecká vláda požiadala parlament o schválenie rozsiahlej pozemnej operácie. Pred tou Turkov varovala nielen vláda v Bagdade, ale aj vysoký predstaviteľ EÚ pre zahraničnú politiku Javier Solana a americký prezident George W. Bush.
Hrozba intervencie
Intervencia Turecka do Iraku visí vo vzduchu prakticky neustále. "Zásah je naším právom, musíme zastaviť tých, ktorí zabíjajú našich ľudí. Nepotrebujeme povolenie nikoho," povedal pred časom v rozhovore pre taliansky denník La Repubblica spomínaný generál Edip Basher. Práve generáli, večná opozícia premiéra Erdogana, tlačia na začatie rozsiahlych útokov proti kurdským jednotkám. Kurdi majú šťastie, že vládu tvoria práve islamisti z Erdoganovej Strany spravodlivosti a pokroku.
Ak by v júlových parlamentných voľbách získala prevahu opozičná Republikánska ľudová strana (CHP) alebo ultranacionalistická Strana národného hnutia (MHP), turecko-kurdská vojna by dnes už bola realitou. Práve CHP sa hlási k odkazu Mustafu Kemala, zakladateľa moderného Turecka a prvého prezidenta, ktorý tureckú štátnosť budoval radikálnym potláčaním práv Kurdov a Arménov a upevňovaním tureckého nacionalizmu.
Víťazstvo AKP vo voľbách znamenalo šancu na zlepšenie postavenia Kurdov, keďže pripravovaná nová ústava im má zabezpečiť väčšiu autonómiu a povoliť kurdčtinu ako vyučovací jazyk. Otázne je, či po najnovších kurdských akciách budú tieto zmeny do ústavy skutočne zakotvené.
Pravdepodobné riešenie
Napriek tomu, že Erdogan sa snaží priamej konfrontácii vyhnúť, situáciu musí riešiť. Otvorene sa vyjadril, že jeho krajina je ochotná zaplatiť akúkoľvek cenu za útok v Iraku. Ten by však narušil mier v jedinom stabilnejšom irackom regióne, čoho sa obáva najmä americký prezident George Bush. Tomu už niekdajší verný vojenský spojenec narobil dosť starostí. Kým počas vojny v Perzskom zálive v roku 1991 mohli americké lietadlá štartovať z tureckého územia, v roku 2003, keď sa začala vojna v Iraku, turecký parlament s dominantným postavením AKP nepovolil vstup koaličných pozemných síl na turecké územie. Toto rozhodnutie obmedzilo plnohodnotné otvorenie severného frontu. Ďalšie ochladenie turecko-amerických vzťahov prinieslo aj prijatie rezolúcie o arménskej genocíde zahraničným výborom Snemovne reprezentantov.
Premiér Erdogan sa pokúsi situáciu riešiť preňho najprijateľnejším spôsobom: politickým tlakom na USA, aby zaviazali irackú vládu k ráznejšiemu postupu voči kurdským separatistom. Ak táto cesta nebude úspešná a Kurdi budú útoky stupňovať, možno očakávať priamu pozemnú intervenciu tureckých síl do severného Iraku. Tejto alternatíve sa však zatiaľ snažia vyhnúť všetky zainteresované strany.
Imrich Gazda, spolupracovník HN
StoryEditor