Po odmietavej výzve osobností k zákonu o zásluhách Andreja Hlinku, ktorú podporili aj Slovenský zväz protifašistických bojovníkov, Ľudia proti rasizmu a predstavitelia židovskej náboženskej obce, už aj Generálne presbyterstvo Evanjelickej cirkvi a. v. na Slovensku požiadalo parlament, aby neprijal spomínaný zákon: "Sme proti neadekvátnemu vyzdvihovaniu zásluh človeka, ku ktorému má značná časť slovenského obyvateľstva opodstatnené výhrady," hovoria evanjelici, so siedmimi percentami druhá najpočetnejšia náboženská obec (katolíkov bolo v sčítaní ľudu roku 2001 takmer 70 percent, ľudí bez vyznania trinásť percent).
Zdá sa, že pred druhým a potenciálne tretím čítaním návrhu zákona o zásluhách Andreja Hlinku nie je budúcnosť tohto legislatívneho aktu taká jednoznačná, ako sa zdala po hlasovaní v prvom čítaní. Návrh trojice poslancov SNS vtedy podporilo 91 zo 110 prítomných poslancov (kompletne za hlasovali kluby SNS a KDH, ako celok nehlasoval klub SMK - jeden jediný poslanec bol dokonca proti, v ostatných kluboch bola situácia rôznorodá). Pozíciu Smeru v podstate presne vystihol premiér Fico, keď povedal, že v tejto otázke "majú poslanci Smeru absolútne voľné ruky a ja viem o mnohých, ktorí majú problém s týmto zákonom a nepodporia ho, takže myslím si, že to plne zodpovedá našej politickej orientácii". Situácia v SDKÚ je zrejme podobná a korekcia textu zákona bude asi aj pre nich nutná.
Na rozdiel od zákona z apríla 1939 o zásluhách A. Hlinku, na ktorý jeho súčasníkom stačilo 32 slov, je súčasný návrh rádovo rozsiahlejší, prinajmenej v prípade jednej formulácie nepresný (historici dobre vedia, že hovoriť v súvislosti s černovskou masakrou o "maďarských žandároch" sa nedá) a v prípade jednej formulácie (o otcovi národa) nevhodný vzhľadom na odmietanie tohto konštatovania nie bezvýznamnou časťou slovenskej spoločnosti či národa. Nehovoriac už o sankciách podľa paragrafu 5: "Konanie vedúce k poškodeniu dobrého mena Andreja Hlinku na verejnosti je možné postihnúť podľa zákona."
Doterajšia neraz aj vášnivá diskusia v médiách by teda bola zrejme postihovaná - a nedá sa očakávať, že oponenti tejto normy by od svojich názorov ustúpili.
Je zjavné, že predstavitelia SNS využívajú svoju účasť v koalícii na presadzovanie vlastnej agendy - udržiavajúc v prevádzkovej teplote svojich voličov, či to však má byť na úkor nie bezvýznamnej časti spoločnosti, pre ktorú je takýto zákon neprijateľný, je veľmi otázne.
V prípade aktu, ktorý má podľa svojich predkladateľov ambíciu slovenskú spoločnosť zjednocovať, ide o výhrady priam kardinálne.
Róbert Kotian, komentátor HN