Bude reakcia USA dostatočne "odvážna“?
Barack Obama sľúbil, že áno. Takto súčasne pripomenul Franklina D. Roosevelta, ktorý v roku 1932 vyzýval na "odvážne, vytrvalé experimentovanie“. Obama má okolo seba prvotriednych ekonómov, čo je záruka prezieravosti, ale súčasná kríza potrebuje neotestované nápady, čiže bude sa musieť experimentovať podľa vzoru Roosevelt.
Predovšetkým sa musí prekročiť rámec keynesyánskej politiky fiškálnych stimulov, aby sa vyliečili následky straty dôvery. Oparenia sa zatiaľ obmedzujú na finančné trhy prostredníctvom verejných záruk, podpory likvidity a kapitálových injekcií.
Tí, ktorí sa boja straty zamestnania, určite nebudú míňať peniaze, bez ohľadu na to, koľko dostanú v balíčku fiškálnych stimulov. Tak ako banky zhromažďujú hotovosť, tak aj domácnosti budú zvyšovať strategické úspory. Preto priame stimuly musia ísť do udržania zamestnanosti.
Bude Európa postupovať spoločne?
Toto by mohla byť správna príležitosť pre Európu. Veď kríza vznikla v USA, a preto sa aj americká politika zameriava na riešenie domácich problémov, to otvára priestor na líderstvo pre iných. Kríza však odhalila hlboké názorové rozdiely vnútri Európy, od finančnej regulácie až po politickú reakciu.
Nemecko s fiškálnymi stimulmi váha, čím stavia hrádzu druhým, aby sa zapojili do globálneho akčného plánu. Ak sa chce Európa zapojiť do riešenia krízy, bude musieť postupovať cieľavedome, jednotne a prijať väčší diel zodpovednosti. Teraz však zostáva iba dúfať, že Európa neodkopne globálny fiškálny stimul, ktorý aj Medzinárodný menový fond považuje za conditio sine qua non.
Udrží sa Čína ako celok?
Aj keď z ekonomického hľadiska je najväčším rizikom malátna reakcia USA, v širšom historickom kontexte môže mať hlbšie a trvalejšie dôsledky budúce delenie Číny. V tejto krajine totiž jestvujú obrovské ukryté praskliny, ktoré môžu v ťažkých ekonomických podmienkach prepuknúť do otvoreného konfliktu.
Experti presne nevedia, aké tempo rastu HDP je potrebné na zabezpečenie zamestnanosti miliónov Číňanov, ktorí sa masívne sťahujú do miest. V roku 2009 tento plán Čína nedosiahne.
Toto vysvetľuje nepretržitý prúd opatrení z Pekingu: zvýšenie verejných výdavkov, monetárne odľahčenie, rozširovanie produkcie, dotácie expertérom, čiastočná konvertibilita meny (podpora obchodu so susedmi). Bude to však stačiť? Ak sa zvýši sociálne napätie, vláda asi zvýši represie, čo skomplikuje pozíciu Číny vo svete a ohrozí politickú stabilitu.
Čína preto na rok 2009 nebude možno spomínať ako na ekonomicky slabý rok, ale ako na rok významnej transformácie spoločnosti.
Bude globálna spolupráca dostatočná?
Ak sa najvyššou prioritou stanú domáce problémy, globálna ekonomická spolupráca trpí. Náklady na protekcionizmus v oblasti obchodu a financií sú však v podobných momentoch mimoriadne veľké. Veľkú hospodársku krízu prehĺbili obchodné bariéry na ochranu zamestnanosti. Aj teraz takéto pokušenie obchádza svet.
A banky, či budú alebo nebudú nepriamo zoštátnené, sa dostanú pod tlak, aby dávali prednosť domácim záujemcom o úvery.
MMF zatiaľ reaguje s neobvyklou razanciou - zaviedol mimoriadne potrebný inštitút krátkodobých úverov. Svetová obchodná organizácia premárnila drahocenný čas bezvýznamným kolom rokovaní v Dauhe. Namiesto toho mala zatlačiť na štáty G20, aby nevytvárali obchodné bariéry.
Je nevyhnutné, aby sa politici zbavili doteraz získaných múdrostí a zabudli na bezcenné dichotómie typu: trhy verzus vláda alebo národný štát verzus globalizácia. Musia sa vyrovnať so skutočnosťou, že národné regulačné orgány a medzinárodné trhy sú neoddeliteľne prepojené a vzájomne sa potrebujú. Čím pragmatickejšie a tvorivejšie budú konať, tým rýchlejšie sa svetová ekonomika postaví na nohy.
Dani Rodrik, profesor na Škole štátnej správy Johna F. Kennedyho pri Harvardovej univerzite
Š Project Syndicate, 2009.
www.project-syndicate.org