Bude postavenie Spojených štátov ako svetovej dominantnej superveľmoci ohrozené, ak dolár stratí svoj štatút supermeny? Možno že nie, ale ak príde dolár o svoj trón, Američania zistia, že globálna hegemónia je oveľa nákladnejšia.
Až doteraz Američanom pritekali zisky preto, že si lacno požičiavali od poddajných cudzincov a peniaze investovali do vysoko výnosných zahraničných aktív, pôdy a dlhopisov. Ak počítame kapitálové zisky, Američania si počas väčšiny uplynulých rokov prišli na 300 - 400 miliárd dolárov ročne - čo je suma, ktorá sa rovná približne celému vojenskému rozpočtu USA.
Nehorázna výsada USA
Bývalý francúzsky prezident Charles de Gaulle si kedysi posťažoval na "nehoráznu výsadu" Ameriky. De Gaulla hnevalo, že USA zdanlivo mohli zaplavovať svet dolárovou menou aj dlhom bez toho, aby za to zaplatili vyššou infláciou alebo úrokovými sadzbami.
Prinajmenej polovica z 800 miliárd objemu americkej meny je v zahraničí, najmä vo svetovej podzemnej ekonomike. Skutočne veľké peniaze však vyplývajú z faktu, že miesta, ako Čínska ľudová banka alebo Banka Japonska pasívne vlastnia nesmierne veľké objemy nízko úročeného dlhu USA, kým Američania po celom svete manipulujú s rizikovým kapitálom, so súkromným kapitálom a s investičnými bankami a zbierajú obrovské výnosy.
Pre USA to boli doteraz skvelé časy a americká finančná prevaha určite odľahčovala ťarchu bremena superveľmoci. Avšak popri kríze podradných hypoték a pokračujúceho poklesu dolára vyzerá nehorázna americká výsada dosť podivne.
Od dolára k euru a randu
Dolár klesol za posledných päť rokov už o 25 percent, a pokiaľ USA upadnú do recesie - a vyhliadky na to sú v súčasnosti päťdesiat ku päťdesiat - dolár klesne ešte viac. Zahraniční investori už preskupujú portfóliá a prechádzajú k euru, librám, ba aj menám rozvíjajúcich sa trhov, ako je brazílsky reál alebo juhoafrický rand. Kontroverzné "fondy zvrchovaného majetku", ktoré investujú za vlády na Strednom východe, v Ázii, Rusku a inde, nie sú jediným prejavom hľadania alternatív k dolárovým dlhopisom, ktorých výnosy sú nízke a ktoré rýchlo devalvujú.
Aj keby ku zmenám v portfóliách nedošlo, Američania by nemali očakávať, že šťastie, ktoré ich v poslednom čase sprevádzalo, vydrží aj v budúcnosti. Ak dôjde ku globálnemu poklesu, popáli sa každý región, ktorý má veľa akcií a málo dlhopisov.
Americkí tvorcovia politík tvárou v tvár rastúcemu riziku sa pre postavenie dolára, nanešťastie, nestarajú o export významný pre krajinu, ale skôr sa zdá, že majú záujem ho vyžmýkať. Samotná vláda USA ho využíva a hospodári s obrovskými schodkami. Federálny rezervný systém sa podľa všetkého stará o menové kurzy len dovtedy, pokiaľ ovplyvňujú rast a infláciu, a slabý dolár práve teraz pomáha americkým exportérom. V neposlednom rade platí, že daňová politika USA len slabo povzbudzuje úspory v súkromnom sektore, najmä vzhľadom na zvýhodnené zdanenie nehnuteľností.
Profesor Maury Obstfeld z Kalifornskej univerzity v Berkeley a ja už nejaký čas varovne poukazujeme na to, že bez aktívnych úprav politík hrozí doláru prudký kolaps, s mnohými sprievodnými rizikami. Teraz sa, bohužiaľ, zdá, že situácia sa vyvíja podľa tohto scenára.
Len v tomto roku dolár klesol v zmysle svojej kúpnej sily v porovnaní s hlavnými americkými obchodnými partnermi o ďalších desať percent a v roku 2008 by mohol klesať rovnakým tempom - alebo ešte rýchlejšie, ak sa rozhodnú globálni investori vziať nohy na plecia. Ak svoje obavy o dolár vysloví čínsky premiér, hlavy štátov OPEC aj najbohatšia svetová topmodelka, môžeme si byť istí, že je pred nami hrboľatá cesta.
Aj libre to trvalo desaťročia
Dobrou správou pre Američanov je, že svetová obchodná a finančná sústava je nesmierne zotrvačná. Bolo potrebných veľa desaťročí a dve svetové vojny, aby britská libra prišla o postavenie supermeny. Žiadny zjavný nástupca dolára ešte nejestvuje.
Naozaj, kríza podradných hypoték vrhla tieň ohrozenia na európsku finančnú sústavu rovnako ako na americkú. Podobne platí, že za 50 rokov síce môže vládnuť čínsky jüan, ale skorej korunovácii Číny bude brániť jej úbohá finančná sústava. Veľká časť svetového obchodu sa odohráva v dolároch, hoci niektorí prezidenti krajín OPEC, napríklad venezuelský Hugo Chávez, otvorene vyzývajú na vzburu. Centrálne banky stále majú v dolároch viac ako 50 percent svojich devízových rezerv.
Signálov nebezpečenstva je však neúrekom. Ak sa USA v najbližšom čase nespamätajú, mohli by zistiť, že ich licencia na supermenu je oveľa obmedzenejšia. Americkí voliči, preslávení svojou averziou k zvyšovaniu daní, začnú možno oveľa usilovnejšie premýšľať o skutočnej ekonomickej cene, ktorú ich krajina platí za štatút superveľmoci.
Kenneth Rogoff je profesorom ekonómie a verejnej správy na Harvardovej univerzite.