V roku 2007 vystrelili palestínski extrémisti na Izrael 790 rakiet a ešte viac mínometných striel. Za uplynulé roky následkom raketových útokov zahynulo v Izraeli desať ľudí a niekoľko desiatok bolo zranených. V porovnaní s počtom rakiet sú to dosť bezvýznamné straty -- ale veď prvoradým cieľom vodcov Hamasu a iných extrémistov ani zďaleka nebolo spôsobiť Izraelu straty na životoch alebo vážne materiálne škody. Dobre vedia, že raketami (a ani samovražednými atentátmi) vojensky nad Izraelom zvíťaziť nemôžu -- a ani nechcú. Svojimi akciami chcú vytvoriť ovzdušie, v ktorom nie sú možné efektívne mierové rozhovory a dohody. Dokazujú to vyhlásenia vodcov Hamasu a aj fakt, že eskalácia útokov nastáva vždy, keď sa na obzore črtá možnosť pozitívneho riešenia, ako napríklad počas konferencie v Annapolise.
Svoj politický cieľ extrémisti dosahujú. Bez ohľadu na skutočné straty, raketové útoky majú psychologický vplyv na obyvateľstvo, ktoré vyvíja nátlak na politické a vojenské vedenie, aby proti raketám "niečo podniklo". Avšak nič naozaj efektívne sa podniknúť nemôže bez toho, aby sa riskovali veľké straty. Plánovací odbor izraelského generálneho štábu sa domnieva, že pozemné boje v neobyčajne husto obývanom pásme Gazy by si vyžiadali životy 100 -200 vojakov, o stratách Palestínčanov ani nehovoriac. A keďže bojové postavenia Hamasu sú naschvál umiestnené v najhustejšie obývaných častiach -- obete by boli predovšetkým medzi civilným obyvateľstvom. Ľahko si možno predstaviť, aký ohlas by takáto akcia mala vo svete.
Izraelské vedenie sa preto zdráha začať veľkú pozemnú akciu v Gaze (hoci ňou navonok hrozí), ale na druhej strane musí vziať do úvahy nátlak ohrozených občanov v meste Sderot a okolí. Armáda sa rozhodla pre "strednú cestu": zvýšiť cenovú hladinu odvetných akcií, namieriť ich voči vedúcim extrémistických organizácií a obnoviť voči nim metódy "cielených likvidácií". Na základe informácií izraelskej rozviedky sa v pondelok presnými zásahmi podarilo zabiť veliteľaa vojenskej sekcie Islamského Džihádu v Gaze Madžada Haradina a ďalších desať aktivistov. Haradin bol vraj zodpovedný za výrobu rakiet a riadil aj ich použitie. Nebolo treba dlho čakať na odpoveď. Vodca Islamského Džihádu v Gaze Haled el-Bataš sľúbil "krvavú pomstu" a pohrozil samovražednými atentátmi na celom území Izraela.
A už sme opäť v začarovanom kruhu útokov, odvetných akcií, odvety za odvetu a tak ďalej. V takom ovzduší sa ťažko vedú mierové rokovania. Natoľko, že palestínsky predseda Mahmud Abbás požiadal Bezpečnostnú radu OSN, aby odsúdila "zločinné izraelské akcie v Gaze" -- hoci dobre vie, že extrémisti svoje útoky vedú práve kvôli tomu, aby zmarili dohodu s Izraelom, o ktorú sa Abbás usiluje.
Už nebohý izraelský premiér Jicchak Rabin svojho času razil heslo: "Proti terorizmu treba bojovať, akoby neboli mierové rokovania a v mierových rokovaniach treba pokračovať, ako keby neboli teroristické útoky." To nie je jednoduché. Vyžaduje to silnú a sebavedomú osobnosť. Šance uskutočnenia rozhodnutí konferencie v Annapolise sú dosť chatrné práve preto, lebo niet takej osobnosti na obzore. Ani na jednej strane. Alebo predsa?
Yehuda Lahav, spolupracovník HN, Tel-Aviv
StoryEditor