Zmrazenie slovensko-maďarských vzťahov trvá od roku 2002, teda nie je vôbec spojené so zostavením súčasnej a úspešnej koaličnej vlády, tak ako to odrážajú výsledky prieskumov verejnej mienky. A či sa dakomu páči alebo nepáči, občania si želajú takúto koalíciu, ktorá obhajuje národno-štátne aj sociálne záujmy všetkých občanov. Na prvom mieste je vždy občan, nie podľa etnického, ale občianskeho princípu, občan, ktorého trápia predovšetkým ekonomické a sociálne problémy meniaceho sa veku, ktorý žije aj na jazykovo zmiešanom území južného Slovenska. A taktiež je pravda, že Strana maďarskej koalície hneď po voľbách začala ešte viac eskalovať situáciu na Slovensku a často z vyrobených káuz bolestne jatriť slovensko-maďarské vzťahy. Jediným dôvodom, prečo tak jej lídri konali, bola neúčasť SMK vo vládnej koalícii.
Nástup Pála Csákyho do vedenia strany spolu s Miklósom Durayom spôsobil, že politika SMK je čoraz extrémnejšia, protislovenskejšia a v mnohých ohľadoch aj protieurópska, najmä pri presadzovaní etnických až nacionálnych pohľadov na riešenie postavenia príslušníkov maďarskej menšiny a presadzovania maďarstva v tzv. Karpatskej kotline. V pozadí týchto snáh cítiť spráchnivenú ideu práva na starú vlasť, ktorá naďalej takýmto spôsobom vháňa príslušníkov menšiny do jazykovej izolácie a izolácie na trhu práce. Okrem pozitívneho hlasovania za Lisabonskú zmluvu zostala jedinou agendou ich súčasnej politickej reprezentácie v parlamente len úzka obhajoba vraj "národnej menšiny" a jej práv, bez akéhokoľvek akceptovania aj povinností či zodpovednosti na strane druhej k štátu, ktorého sme všetci občanmi.
Žiaľ, maďarská strana často namiesto dialógu so slovenskou vládou preberá informácie o dianí na Slovensku od csákyovcov a durayovcov, ktorí sú častými hosťami a informátormi Budapešti. Preto záujem o riešenie či napravenie týchto vzťahov, na rokovaniach s ministrom a vedúcim úradu vlády Maďarskej republiky J. Kissom, na neformálnych stretnutiach predsedov vlád či bilaterálnych rokovaniach ministrov, nemôže zmeniť dlhodobé zmrazenie vzťahov, ktoré si iste neželá väčšina občanov oboch štátov. Ciele predstaviteľov SMK pod vedením P. Csákyho slávia úspech, systematickým a cieľavedomým prilievaním oleja do ohňa a v duchu jasného zámeru: čím horšie, tým lepšie na oboch brehoch Dunaja. Odkaz P. Csákyho, priateľa Fideszu, v jednom z mnohých rozhovorov, že "ak bude priateľ Orbána vo vláde (myslel tým seba), vzťahy sa zlepšia", je pre slovenskú vládu i parlament, politické strany urážlivý, a preto v budúcich rokoch aj neakceptovateľný. SMK sa takto snaží veľmi aktívne prenášať maďarské vnútropolitické spory aj na Slovensko a traumatizovať našich občanov.
Vláda Slovenskej republiky a jej predseda majú neustále záujem o aktívny a úprimný dialóg, nie však cez noviny a elektronické médiá. Pozvanie pre predsedu maďarskej vlády naďalej trvá, je to pozvanie, ktoré sa v slušnej spoločnosti neodmieta. Podobne si myslím, že zlepšeniu vzájomných vzťahov by pomohlo aj pozvanie nášho prezidenta na oficiálnu návštevu Maďarska, veď na rade je maďarská strana. A upokojeniu vzájomných vzťahov by pomohlo tiež nepoužívanie urážlivých slov na adresu maďarských spoluobčanov a partnerov zo strany Jána Slotu, predsedu SNS. Často sa to javí tak, akoby obaja, P. Csáky a J. Slota, uzavreli tiché strategické partnerstvo.
Som presvedčený o tom, že nastane doba intenzívnejšej spolupráce, štandardných slovensko-maďarských vzťahov, aj sporov, ale vedených kultivovaným jazykom. S jediným cieľom -- riešiť každodenné problémy občanov, tak Slovákov, ako aj Maďarov. Vieme, že si to želajú a mali by sa o to zaslúžiť aj ich reprezentanti, politici.
Dušan Čaplovič, podpredseda vlády pre vedomostnú spoločnosť, európske záležitosti, ľudské práva a menšiny
StoryEditor