Teraz, uprostred obáv, že Belgicko sa môže rozpadnúť, obracajú sa niektorí z jeho krajanov k surrealistickému maliarovi s menom René Magritte, aby pochopili zmysel svojho unaveného národa.
Graffiti znázorňuje belgickú zástavu s textom: "Toto nie je krajina (ako si ju predstavujeme)" - je to parafráza jedného jeho obrazu, na ktorom je realisticky namaľovaná fajka a pod ňou text: "Ceci n#146#est pas une pipe" (Toto nie je fajka). Je to asi tou najvýstižnejšou charakteristikou súčasnej atmosféry v krajine. Predlžujúce sa formovanie vlády poukazuje na rozširovanie rozporov medzi bohatým Flámskom a frankofónnym Valónskom. Hašterenie stredo-pravých strán znemožňuje od júnových volieb vznik koalície. Hlavná debata je o požiadavke flámskej väčšiny - chceme väčšiu autonómiu. Spor obnovil obavy, že krajina sa môže rozdeliť pre jazykovú rozdielnosť.
Repríza jari národov?
V rozličných častiach Európy sa verejnosť čoraz viac identifikuje so svojím regiónom. Napríklad Škótsko, Wales a Severné Írsko si zabezpečili a upevnili viac právomocí v rámci Veľkej Británie a nové orgány samosprávy boli vytvorené v Španielsku, Taliansku a vo Francúzsku na miestnej úrovni. Iným príkladom je odtrhnutie sa od materskej krajiny - Čierna Hora - a budúcim európskym štátom čoskoro môže byť Kosovo.
V Bruseli často počuť: "V mnohých štátoch EÚ existuje určité odcudzenie voči únii alebo národným vládam, pretože ľudia si myslia, že prijímanie rozhodnutí je príliš zložité. Budeme svedkami všeobecného pohybu, ktorý prenesie viac moci na miestne a regionálne úrady. V tomto smere je Belgicko laboratóriom toho, čo príde."
Belgicko, v ktorom je hlavné mesto EÚ, prežilo, zatiaľ čo iné "poskladané štáty" - Československo, Juhoslávia a Sovietsky zväz - zanikli. Krajina vznikla v roku 1830 revolúciou proti únii s Holandskom a až na posledných asi 50 rokov bolo Flámsko poľnohospodárskym zapadákovom a obyvatelia Valónska dominovali medzi politickou a ekonomickou elitou.
Flámsko s voľným trhom po roku 1945 rýchlo napredovalo, úsilie o nezávislosť narastalo, zatiaľ čo Valónsko neochvejne podporovalo federálny štát. V súčasnosti veľa francúzsky hovoriacich Belgičanov vyvesilo na svojich domoch belgické vlajky, aby vyjadrili svoju podporu jednotnému Belgicku. Ako národ sú Belgičania ďaleko od unikátnosti vzájomného antagonizmu v iných regiónoch. Negatívnym príkladom spolunažívania by mohli byť skôr frankofónny Quebec verzus anglofónna Kanada alebo grécky Cyprus verzus turecká časť ostrova.
Belgicko ako klasický nárazníkový štát, ktorý bol zasiahnutý oboma svetovými vojnami, je zároveň považované za symbol európskej jednoty. Lenže v krajine, ktorá je hostiteľom hlavných inštitúcií EÚ, je priepasť medzi jej jazykovými komunitami obrovská. Valóni a Flámi sledujú rôznu televíziu, navštevujú rôzne univerzity a majú svoje vlastné verzie politických strán. Ako povedal najznámejší valónsky karikaturista Pierre Kroll: "Ako môžete milovať rozmazaný obraz? Nikdy nevidíte Belgicko. Neviete, čo to je."
Evergreen o doplácaní
Najväčší rozdiel je ekonomický. Južné Valónsko (oceliarne, bane) pôvodne smerovalo k priemyselnej a jazykovej dominancii. Stratilo však veľkú časť svojho ťažkého strojárstva a teraz dostáva dotácie od Flámov asi 6 miliárd eur ročne. Transfer (asi 2000 eur na každého Valóna) rozčuľuje tých, ktorí sa pozerajú na Valónov ako na lenivých a neschopných efektívne využívať dotácie. Najväčšie znepokojenie vyvoláva skutočnosť, že nie všetky fondy sú použité vo všetkých častiach krajiny rovnakým efektívnym spôsobom. Ľudia vo Flámsku sa chcú ubezpečiť, že fondy sú použité správne.
Flámska ekonomika je silnejšia vďaka prístavom a chemickému priemyslu, ako aj väčšej vitalite a aktivite malých a stredne veľkých podnikov. Región má o polovicu menšiu nezamestnanosť ako Valónsko.
Taktiež politicky sú obe komunity rozdelené. Valónsko bolo dlho baštou socialistov, hoci stranu v súčasnosti sužujú korupčné škandály. Flámsky nacionalizmus bol kompromitovaný spájaním s nacizmom a Flámovia tradične tvoria základňu kresťanských demokratov. Komplikovaný politický systém, ktorý umožňuje politikom zahrávať sa so svojimi jazykovými skupinami, iba zvyšuje význam regionálneho rozdelenia. Leterme (47), ktorý je polovičný Valón, avšak flámsky kresťanský demokrat, triumfoval vo voľbách volaním po väčšej regionálnej autonómii v daňovej a zamestnaneckej politike. Valóni mu to znemožnili.
Viera nerozdeľuje
Príslušnosť k rímskokatolíckej cirkvi spája obe skupiny a oddeľuje ich od protestantského Holandska. Postupujúca sekularizácia však neumožňuje, aby konfesionálne rozdiely boli motorom delenia štátu. Dokonca aj kráľovský dvor, ktorý za pohodlnejší komunikačný jazyk považuje francúzštinu, a nie holandčinu, tak trochu zlyháva v úlohe zjednocovateľa.
Pre toto všetko bude ešte dlho nejasný osud kráľovstva. Valóni a Flámi sa môžu vzájomne viac odcudziť, ale ešte stále ich viažu spoločné väzby. Aj keď často počuť: "Je oveľa ľahšie pomenovať, čo nás (Valónov a Flámov) rozdeľuje, ako to, čo máme (ako Belgičania) spoločné. Máme však rovnaký životný štýl a históriu."
Každá skupina má zreteľne odlišnú identitu a ani jedna sa úplne nespája so svojimi jazykovými krajanmi vo Francúzsku alebo v Holandsku. Americký spisovateľ Bill Bryson počas návštevy Belgicka pred niekoľkými rokmi poznamenal: "Flámi neznášajú Valónov a Valóni nemôžu vystáť Flámov. Keď však s nimi trochu hovoríte, zistíte, že to, čo ich drží pokope, je ešte hlbšie pohŕdanie Francúzmi a Holanďanmi ako sebou navzájom."
Belgicko je v situácii, keď odmieta, aby ich stotožnili so situáciou - žite buď ako Francúzi, alebo ako Holanďania. Ak nič iné, tak táto bezvýchodisková politická situácia poukazuje na to, čo v prvom rade Belgičania nechcú.
Vláda nie je, štát funguje
Len 23 percent verejných výdavkov budú môcť použiť regionálne orgány, zatiaľ čo až 62 percent bude prichádzať z federálnej úrovne. Čo sa týka daňových príjmov, len 4 percentá sa v súčasnosti vyberajú na regionálnej úrovni.
Azda najväčšími prekážkami rozdelenia sú vysoký národný dlh a otázka, ako vyriešiť samotný štatút Bruselu. Nateraz, s administratívou, ktorá má veľa právomocí, je to ako obyčajne viac-menej hlavne veľký biznis. Stará vláda od júnových volieb stále úraduje, sociálne dávky sa vyplácajú, vlaky chodia, štátna správa funguje. Nevymenovanie novej vlády dokonca niektorým vyhovuje, pretože dočasná administratíva nemôže zaviesť nové dane alebo nové politiky.
Politicky bezvýchodisková situácia nemala signifikantný efekt na belgickú ekonomiku. Krajina je súčasťou eurozóny, a tak nie je vyvíjaný žiadny tlak na menu a úrokové sadzby. To možno považovať za výhodu. Na druhej strane chýbajúci tlak môže ovplyvňovať myslenie politikov pri hľadaní riešení problémov. Dosiahnutie vrcholu krízy môže v konečnom dôsledku v sebe obsahovať samotnú podstatu a pôvod riešenia.
Koaličné rokovania boli pozastavené po tom, čo flámski politici prvýkrát porušili nepísanú dohodu - využili svoju parlamentnú väčšinu pri hlasovaní proti frankofónom. Ak by získali konečnú podporu, zmena by obrala tisíce frankofónov, žijúcich na flámskych predmestiach okolo Bruselu, o právo hlasovať za francúzsky hovoriacich politikov v hlavnom meste. Avšak napriek tomu to bolo spočiatku vnímané ako signál flámskej agresie. V takom prípade by bola pripravená pôda na to, aby Leterme silne zapôsobil na publikum uvažujúce o nezávislosti. Doteraz boli frankofóni schopní vyjadriť skôr len rozhorčenie a situácia zostala v podstate zmrazená.
Vo Francúzsku by v podobnej situácii nastala revolúcia. Ale v Belgicku sa veci, s malým posunom v kompetenciách, môžu časom vyriešiť. Nie je to téma ohromných debát, zvlášť nie vo Flámsku. Belgičania sú veľmi pragmatickí. V skutočnosti nie sú šovinisti. Rozpad by zabral roky rokovaní a sotva by sa v referende našla potrebná väčšina, dokonca ani vo Flámsku. Zahraniční pozorovatelia v tom vidia určitú pohodlnosť.
Rozdelenie by však vyslalo varovný odkaz niektorým štátom EÚ a mohlo by povzbudiť ostatné separatistické skupiny (Baskov, Korzičanov). Poukázalo by na to, že starý kompromisný systém, ktorý držal pokope skupiny s rozdielnymi názormi, už ďalej nebude v srdci Európskej únie fungovať.
Michal Rašo, ekonomicko-politický analytik