Od začiatku júla platí úrokový strop pre výšku úrokov pre spotrebiteľské úvery. Ak by si niekto myslel, že konečne sa niečo urobilo pre ochranu bezbranného spotrebiteľa, bude sklamaný. Úrokové stropy, presnejšie najvyššie ročné percentuálne náklady na úver, ktoré vláda ešte pokladá za dovolené, sa pohybuje pri takmer všetkých typoch spotrebiteľských úverov do objemu 50-tisíc Sk nad úrovňou 102 %, a na úrovni okolo 70 % pri úveroch s objemom nad 50-tisíc Sk. Iba pri úveroch poskytnutých na kreditnú kartu nesmú náklady prekročiť 39 %. To vyplýva z nariadenia vlády, ktoré podpísal premiér Robert Fico.
Podľa nariadenia najvyššie ročné percentuálne náklady na úver nesmú presiahnuť dvojnásobok hodnôt, ktoré zistilo ministerstvo financií v rámci monitoringu spotrebiteľských úverov. Rezort financií robí monitoring od začiatku tohto roka, lebo mu to uložila novela zákona č. 258/2001 o spotrebiteľských úveroch. Z monitoringu rezortu Jána Počiatka sa dozvieme, že malé úvery (do 50-tisíc) s krátkodobou a so strednodobou splatnosťou sa poskytujú v priemere s nákladmi v neklesajúcimi pod 50 %. Spotrebiteľské úvery v objeme od 50-tisíc do 200-tisíc Sk majú v priemere ročnú percentuálnu mieru nákladov vyššiu ako 35 %.
Nevieme si vysvetliť, prečo vláda nastavila úrokové stropy tak vysoko, teda na dvojnásobok hodnôt z monitoringu, najmä ak uvážime ďalšie makroekonomické okolnosti: mieru inflácie, ktorá sa pohybuje okolo 4 percent, ako aj hodnoty sadzieb na medzibankovom trhu a v neposlednom rade výšku úrokov pri podnikových úveroch. Preto si kladieme otázku, či monitoring ministerstva financií odráža reálne hodnoty, najmä ak ho porovnáme so štatistikou centrálnej banky. Tá vo svojich štatistikách vykazuje v tomto období priemerný úrok pri spotrebiteľských úveroch okolo 13 %. Samozrejme, uvedomujeme si určitý rozdiel medzi ročnou úrokovou mierou a celkovými ročnými nákladmi na úver. Aj tak je disparita medzi číslami NBS a MF SR obrovská a radi by sme sa dozvedeli jej príčinu.
Vysoko nastavený úrokový strop však znamená veľmi nízku latku pre elimináciu veriteľov, ktorých podnikanie sa podobá úžere. Zo záujmom budeme sledovať nové hodnoty spotrebiteľských úverov z monitoringu na druhý štvrťrok. Na stránke ministerstva financií sa objavia 31. júla.
Aké je teda poučenie zo snahy vlády urobiť niečo proti drahým spotrebiteľským úverom? Prvé poučenie: krátkodobé úvery s nákladmi nad 25 percent vôbec nebrať. Ďalším poučením je, ak vôbec niekto začne uvažovať o úvere, aby si uvedomil výšku nákladov na úver. Nestačí, že veriteľ uvádza počet a výšku splátok, ale dôležitý je údaj o ročnej percentuálnej miere nákladov (označovaný aj ako "RPMN"). Zverejňovanie tejto veličiny je povinné v bežnej, ako aj v reklamnej komunikácií. Je to ustanovené v § 3 spomenutého zákona: "Veriteľ je povinný na miestach, na ktorých ponúka spotrebiteľský úver, uverejniť základné informácie o poskytovaní spotrebiteľského úveru, najmä o výške ročnej percentuálnej miere nákladov." Podľa našich skúseností veritelia si túto povinnosť často neplnia. Bohužiaľ, nemá ich kto za to sankcionovať. Túto situáciu by mali politici spotrebiteľom vysvetliť.
Juraj Vechter, Združenie slovenských spotrebiteľov