Myslím si, že prezident by sudcu Ústavného súdu Juraja Horvátha nemal odvolať, ale z iných dôvodov, ako uvádza prezidentov hovorca. Ten argumentuje len právnickými kľučkami. Ústava sa v tomto prípade dá vykladať tak, ale aj inak. Je to skutočne na rozhodnutí prezidenta, nie podľa toho, do čoho ho núti právny predpis, ale podľa toho, čo považuje za správne. Ľudsky a hodnotovo.
Juraj Horváth bol právoplatne odsúdený v roku 1996 za daňový delikt. Podľa toho, čo som čítal v tlači, podmienečne. Za dôležité však považujem, že súd jeho odsúdenie neskôr zahladil. Inštitút zahladenia odsúdenia sa nemá využívať automaticky. Súd by ho mal použiť vtedy, ak dospel k názoru, že odsúdený preukázal, že sa napravil. Ak teda rešpektujeme názor súdu, že Juraj Horváth skutočne spáchal trestný čin, tak by sme mali rovnako rešpektovať názor súdu pri zahladení odsúdenia, podľa ktorého Juraj Horváth svojím ďalším životom preukázal aj svoju nápravu.
Ide tu však o oveľa zásadnejšiu otázku: má človek, ktorý urobí v živote chybu, právo na nápravu? Alebo sa to bude s ním už niesť až do jeho smrti? Veď koľko veľkých mužov a žien napriek svojim zlým skutkom vykonalo aj veľa dobrého! Akú motiváciu majú mať ľudia, čo spáchali trestný čin, aby sa polepšili, ak im už do konca ich života nebudeme dôverovať? A sme vlastne aj my všetci ostatní celkom bezúhonní? Mnohí radi hovoria o tom, že síce k cirkvám a náboženstvu sa stavajú tak alebo onak, ale uznávajú Desatoro. Nuž ruku na srdce: kto z nás ešte neporušil z neho nič? Kresťanstvo prinieslo okrem iného aj veľmi zásadnú a praktickú pomoc na to, aby sa ľudia mohli stať lepšími: odpustenie hriešnikom. To nie je o tých druhých. To je o nás všetkých.
Farizeji tomu neporozumeli. Cítili sa lepšími ako tí druhí. Veď ich to napokon stálo veľa odriekania a námahy. Pohŕdali každým, kto bol v ich očiach hriešnejší ako oni. A tiež z toho plynie veľmi praktický dôsledok: takého nepustili medzi elitu. A predsa napokon to boli oni, kto zlyhal.
Nebuďme farizejmi my. Pána Juraja Horvátha nepoznám, nikdy som sa s ním nestretol. Podľa toho, čo dnes vieme, urobil pred dvanástimi rokmi chybu a teraz má príležitosť, aby preukázal, že sa naozaj napravil. Myslím si, že by sme mu ju nemali upierať.
Z tohto dôvodu by ho prezident nemal odvolať.
Ivan Šimko bol aj ministrom spravodlivosti