Hoci sa chvíľu zdalo, že politické strany v Belgicku už prekonali úskalia povolebnej slepej uličky, ponúknutá demisia premiéra Yvesa Latermeho vzniknutú bezvýchodiskovú situáciu nielenže nerieši, ale politickú krízu v krajine ešte viac prehlbuje.
Predseda vlády však nesie len obmedzenú zodpovednosť za nevyriešenie dlhotrvajúceho konfliktu, vyvolaný najmä kvôli požiadavke územnej autonómie Flámov a reforme volebného systému, ktoré aj rok po voľbách politicky paralyzujú Belgické kráľovstvo.
Trhlina v belgickej koaličnej vláde piatich strán je čiastočne spôsobená diskusiou o pravidlách hlasovania vo Flámsku, ale predovšetkým kvôli neústupčivosti všetkých politikov. Ich postoje odrážajú zväčšujúcu sa zásadnú priepasť medzi holandsky hovoriacimi Belgičanmi, ktorí žijú predovšetkým vo Flámsku na prosperujúcom severe, a francúzsky hovoriacimi Belgičanmi, žijúcimi prevažne vo Valónsku, na juhu krajiny zasiahnutou hospodárskou krízou.
Laterme si síce určil deadline debaty, avšak rozpory tak medzi kresťanskými demokratmi, ako aj medzi ich spojencami v strane flámskych nacionalistov, a navyše aj vnútri opozície, tento termín prakticky neumožňujú naplniť.
Vo Flámsku, kde už existujú dávnejšie zreteľná a charakteristická národná hrdosť a narastajúci pocit nezávislosti od federálneho Belgicka, jeho inštitúcií a symbolov, by oslabenie centrálnej vlády povzbudilo nacionalistov. Tí tvrdia, že krajina stratila identitu, a chcú svoj vlastný (flámsky) štát.
Označenie Belgičan sa už pomaly stáva zdrojom posmechu a je už skôr národným športom. Je však ťažké si predstaviť, ako sa môže bez problémov oddeliť Valónsko, ktorého bohatstvo v porovnaní s Flámskom upadlo. Prirodzene, Valóni sú proti rozdeleniu Belgicka. Navyše, do hry by vstúpil ťažký a zložitý zápas o uplatnenie nároku oboch strán na Brusel, hlavné mesto Belgicka, sídlo EÚ a ďalších medzinárodných inštitúcií.
Politicky mŕtvy bod a všeobecná debata o rozpade štátu, založeného pred vyše 170 rokmi, sa stávajú pre mnohých Belgičanov už priveľmi nákladným rozptýlením. Krajina stojí pred vážnymi ekonomickými výzvami: čím dlhšie bude kríza trvať, tým viac bude klesať záujem zahraničných investorov, ktorí vytvárajú desatinu pracovných miest, vážnym problémom je i spôsob, ako skrotiť infláciu (5,8 %).
Belgicko zatiaľ odoláva skratkovitému riešeniu problémov, teda rozdeleniu na dva samostatné štáty: Flámsko a Valónsko.
Prešľapovanie na mŕtvom bode postupne prináša vzájomnú ľahostajnosť a narastanie netrpezlivosti z neriešenia problémov a to v obidvoch komunitách, hovorí sa o najväčšej nejednotnosti v celej histórii kráľovstva. Politická elita by mala pochopiť, že ak by Belgicko pohltili jeho nacionalistické a lingvistické rozpory, zaplatí cenu za stabilitu a prosperitu.
Nielen Belgicko, ale celá Európa čaká na urýchlené riešenie. Rozumný kompromis.
Michal Rašo, spolupracovník HN