Niektoré kandidátske krajiny v strednej a vo východnej Európe demonštrujú súčasným členským štátom Európskej únie, akým spôsobom je možné radikálne modernizovať daňové systémy. To platí predovšetkým pre Slovensko, kde od 1. januára 2004 vstupuje do platnosti jednotná 19-percentná sadzba dane z príjmu fyzických aj právnických osôb. Progresívne zdaňovanie doteraz bolo v rozpätí 10 až 38 percent.
Pozorovatelia v Bratislave nepochybujú o tom, že parlament v nadchádzajúcich dňoch schváli celú daňovú reformu, hoci prezident Rudolf Schuster využil svoje právo veta na rovnú daň.
Reforma ďalej obsahuje zrušenie dedičskej a darovacej dane. Dividendy a podobné zisky už nebudú spadať pod daň z kapitálových výnosov. Okrem toho od budúceho roka už nebudú existovať daňové úľavy a dotácie. Cieľom daňovej reformy je prilákať ďalšie priame zahraničné investície, zvýšiť daňovú spravodlivosť a uľahčiť výber daní.
Súčasťou reformného balíka je aj zvýšenie daní, aby sa nižšími príjmami z výberu daní zabránilo zhoršeniu rozpočtovej bilancie. Spotrebné dane z ropy, benzínu, alkoholu a tabaku sa zvýšili a prispôsobili sa tak priemernej úrovni EÚ. Jednotná 19-percentná sadzba nahradí doterajšie sadzby 14 a 21 percent dane z pridanej hodnoty.
Podľa hovorcu ministerstva financií Petra Papánka slovenskí aj zahraniční finanční odborníci zastávajú názor, že reforma od budúceho roka neprinesie veľký pokles daňových príjmov. Analytici v Bratislave, napríklad Ján Tóth z ING Bank, slovenskú daňovú reformu vítajú.
Už dnes sa ukazuje, že reforma ovplyvňuje plány zahraničných investorov. Hovorca kórejskej automobilky Hyundai zdôraznil, že pri rozhodovaní o novej lokalite pre továreň v stredoeurópskom regióne zohrávajú veľkú úlohu fiškálne a infraštrukturálne predpoklady i odhady vývoja produktivity. Hyundai medzičasom do užšieho výberu zaradil Slovensko a Poľsko. Francúzsky výrobca automobilov PSA Peugeot-Citroën sa pred rokom rozhodol postaviť novú továreň s ročnou kapacitou 300-tisíc vozidiel v Trnave, severovýchodne od Bratislavy.
Na druhej strane však vystupujú odborníci, ako Marek Jakobi z výskumného inštitútu Mesa 10 v Bratislave, ktorí upozorňujú, že reforma nepomerne zaťaží slabšie príjmové skupiny obyvateľstva. Tým sa prehĺbia príjmové rozdiely medzi západom, stredom a východom Slovenska. Prieskumy verejnej mienky zistili, že väčšina Slovákov má takýto názor. Minister financií Ivan Mikloš, ktorý je považovaný za otca daňovej reformy, je preto veľmi nepopulárny. Aj daňová reforma je jeden z dôvodov, pre ktorý dve tretiny obyvateľov považujú doterajšiu prácu vlády za neúspešnú.
Slovenský premiér Mikuláš Dzurinda pre denník Handelsblatt uviedol, že modernizácia daňového systému je súčasťou parlamentom schváleného širšieho balíka. Ten obsahuje aj reformu systému dôchodkového zabezpečenia, rezortu spravodlivosti, verejnej správy a školstva. "Samozrejme, išlo o politicky ťažké rozhodnutia. Ale v parlamente vládne väčšinová ochota podporiť vládu v jej reformnom úsilí," povedal Dzurinda. (hn/sz)
Niektoré kandidátske krajiny v strednej a vo východnej Európe demonštrujú súčasným členským štátom Európskej únie, akým spôsobom je možné radikálne modernizovať daňové systémy.
Odborníci upozorňujú, že reforma nepomerne zaťaží slabšie príjmové skupiny obyvateľstva. Tým sa prehĺbia príjmové rozdiely medzi západom, stredom a východom Slovenska.