Prijatie spoločnej európskej meny vychádzalo z teórie optimálnej menovej zóny, ktorej základy položili americkí ekonómovia Mundell a McKinnon. Koncepcia optimálnych menových zón vznikla počas diskusie o relatívnych výhodách pevného alebo plávajúceho menového kurzu. Východiská tejto teórie sú aktuálne aj dnes, keď sa diskutuje o mzdách či cenách tovarov a služieb.
Teória optimálnych menových zón tvrdí, že ak systém integrácie tej či inej krajiny v svetovom systéme finančných transakcií, pri pohybe výrobných faktorov a tokov tovarov je dosť veľká, vtedy je pevný devízový kurz efektívnejším prostriedkom dosiahnutia vnútornej a vonkajšej bilancie ekonomiky, v porovnaní s plávajúcim kurzom.
Jedným z hlavných problémov tejto teórie bola otázka pružnosti cien a miezd. V skutočnosti predpoklad, že ceny a mzdy sú nepružné, boli argumentom Friedmana, ktorý sa prikláňal k flexibilnému
devízovému kurzu. Súčasne však nikdy nepopieral, že skupina krajín môže mať vzájomne previazané kurzy, ktoré sú však ako skupina pružné oproti kurzom mien iných ekonomík. Ak sa vychádza z tézy, že ceny a mzdy nie sú v skupine krajín pevné, vtedy by mali byť tieto krajiny spojené pevným kurzom. Úplná pružnosť cien a miezd vedie k vyčisteniu trhu a zľahčuje proces adaptácie na šoky. A súčasne nevyvolá rast nezamestnanosti. Naopak, krajiny, ktoré majú pevné ceny a mzdy, tak potrebujú plávajúce kurzy, pretože sú potrebné na udržanie vnútornej a vonkajšej bilancie ekonomiky. Ak sú pevné mzdy a ceny a súčasne sa zafixuje devízový kurz, akékoľvek opatrenia zamerané na korekciu platobnej bilancie privedú k rastu nezamestnanosti alebo inflácie. Ak sú ceny a mzdy v rámci časti optimálnej menovej zóny nepružné, adaptácia môže priviesť k rastu nezamestnanosti v jednom regióne a rastu inflácie v inom regióne. V hospodárskej politike teda existuje výber medzi pevnými mzdami, pevnými cenami a pružným kurzom, alebo medzi pevným kurzom, teda ukotvením ekonomiky a postupným dosahovaním tých istých cien a miezd, ktoré sú v iných regiónoch optimálnej menovej zóny.
Ináč povedané, existuje výber medzi tým, čo ekonóm Masahari Kawai označuje ako ekonomický nacionalizmus, teda snahou oddeliť ekonomiku od ostatného sveta, alebo tým, čo sa označuje ako úplná integrácia so svetovou ekonomikou.
Vladimír Bačišin, ekonomický poradca