Viac ako tri mesiace po voľbách Belgicko nemá federálnu vládu. Bolo Belgicko v histórii v podobnej situácii?
Formovanie federálnej vlády je zložitým procesom, keďže treba hľadať väčšinu zo 150-členného parlamentu zloženého z Valónov, Flámov a nemecky hovoriaceho spoločenstva. V Belgicku až do 90. rokov sa formovala vláda z troch klasických politických strán: liberálov, socialistov a kresťanských demokratov.
Dnes je situácia iná, do predvolebných rokovaní vstupujú národne orientované strany, napr. krajne pravicový flámsky záujem (Vlaams Belang), ktorý presadzuje jednostranné záujmy v prospech jedného spoločenstva. Na druhej strane k reforme štátu je potrebné prijať špeciálny zákon, na ktorý treba 2/3 poslancov a jednoduchú väčšinu troch jazykových spoločenstiev. Dnešná vládna koalícia je zložená len z 81 poslancov (150) a Valónske spoločenstvo je proti, čo nestačí na presadenie reformy štátu.
Dôvera voličov klesá a dnes už 49 % voličov si praje predčasné voľby. Ak aj vznikne nová vláda, jej krehkosť a životnosť bude veľmi otázna a možno prekoná rekord z roku 1946, keď vládla Spaakova vláda len 7 dní.
História sa opakuje, argument, kto na koho v Belgicku dopláca, pripomína argumentáciu rozpadu česko-slovenskej federácie v roku 1992.
Áno, argument doplácania je dôležitým "kladivom" pre flámskych politikov prečo chcú reformovať federáciu, respektíve vytvoriť vlastný štát. Podľa ich názoru Flámi vytvárajú 58 % HDP belgického hospodárstva a doplácajú na 18,5-percentnú nezamestnanosť Valónov a až 4 / 5 belgického exportu tvorí flámsky export.
Československo vzniklo z rozhodnutia veľmoci a socialistická federácia mala podstatne iné parametre ako belgická: plánované hospodárstvo a politický systém s jednou stranou. Československá federácia sa rozpadla na základe politických rozhodnutí, a nie na základe výsledku referenda.
Prečo je riešenie politickej krízy v Belgicku dôležité v európskom kontexte?
Belgicko je zakladajúcim členom Európskeho spoločenstva, ako i integrátorom zjednocovania regionálnej spolupráce Blegicka, Holandska a Luxemburska (Benelux). Aj to sú dôvody, prečo je politická kríza v Belgicku dôležitá pre Európu. Európske povedomie je silne zakorenené u väčšiny obyvateľov. Jednoducho sa nedá prehliadnuť, že v Bruseli sídlia európske inštitúcie: Európska komisia, Rada ministrov EÚ, ako i Európsky parlament. V posledných prieskumoch len 10 % Belgičanov si myslí, že Európska únia nepriniesla nič pozitívne pre túto krajinu a väčšina Belgičanov je za silnú federálnu Európu. V prípade, že sa belgický štát rozpadne, vzniknú 3 nové štáty EÚ, a to môže podnietiť aj iné spoločenstvá (Baskov, Škótov, Korzičanov) v členských krajinách EÚ na podobný krok.
Čo je potrebné reformovať na federálnej úrovni?
Faktom zostáva, že od poslednej reformy belgického federálneho štátu uplynulo 14 rokov a vonkajšie udalosti (vrátane globalizácie) zmenili podstatným spôsobom medzinárodne spoločenstvo, čo objektívne vyvoláva tlak na zmenu federálnych kompetencií. Dnešným problémom Belgicka je nerovnomerná štruktúra tamojšieho priemyslu. Bohatý flámsky sever, ktorému určite napomáha aj druhý najväčší prístav v Európe -- Antverpy. Na opačnej strane chudobný valónsky juh, kde sa po 2. svetovej vojne vybudoval silný oceliarsky priemysel, ktorý na prelome 70. rokov minulého storočia vplyvom ropnej krízy viedol k úpadku a zániku.
Dôsledkom nerovnomernosti regionálneho vývoja je tiež veľmi veľká koncentrácia Belgičanov do mestských aglomerácií, kde ich žije až 97,3 %. Výsledkom je dlhodobý problém nárastu verejného dlhu (133 % HDP) a podľa Flámov je to dôsledok kompenzačnej politiky voči Valónom. Nezáujem a neochota politikov riešiť štrukturálne rozloženie priemyslu vedie k súčasnej situácii, že jeden dopláca na druhého. Mimochodom, ak hovorím o neochote politikov, mám na mysli Flámov, keďže politickou tradíciou je, že premiérom je Flám, pretože reprezentuje väčšinovú populáciu Belgičanov (60 percent). Štedré dotácie EÚ do belgickej regionálnej politiky boli neúčinné a Valónsko ťahá za kratší koniec. Napríklad pomoc z fondov EÚ Írsku bola prospešná.
Ak hovorím o menej podstatných prvkoch politickej krízy a 91 požiadavkách Flámov, chcem uviesť jeden príklad za všetky: chcú ich autá mohli byť imatrikulované flámskym štátnym znakom.
Vývoj v Belgicku niektorí Belgičania označujú ako možný koniec federálneho štátu, je skutočne táto povolebná kríza krízou Belgickej federácie?
Belgicko už v roku 1831 prijalo ústavu a zaradilo sa tak medzi prvé ústavné štáty. Od roku 1993 je federálnym štátom a cesta k tomuto usporiadaniu nebola vôbec jednoduchá. Smerovala od centralizácie k decentralizácii a k lepšiemu definovaniu jazykových hraníc spoločenstiev.
Dnes existuje ako pozostatok minulosti nevyvážený asymetrický federálny model, v ktorom fungujú Flámske spoločenstvo a jeho región, ktoré sú inštitucionálne jednotné. Naproti tomu Valónske spoločenstvo má dve inštitúcie: Radu Francúzskeho spoločenstva a Regionálnu Valónsku radu. To sa, samozrejme, nepáči Flámom a chcú, aby Valóni mali jednu inštitúciu symetrickú k ich spoločenstvu. Problémom je i stanovenie jazykových hraníc z roku 1963, pretože už došlo k zmenám v zložení obyvateľstva, napr. Hal-Vilvord v Bruseli. Otáznou je i rovnoprávnosť jazykov na federálnej úrovni. Ako dobrý príklad poslúži Belgický občiansky zákonník, ktorý bol preložený do flámskeho jazyka až v r. 1961.
Federálny štát má 8 výlučných kompetencií a Flámi chcú presunúť ďalšie 4 do kompetencií regiónov (sociálne poistenie, imigračná politika, spravodlivosť, doprava -- pravidlá cestnej premávky). Otázkou potom zostáva, či je potrebný federálny štát so 4 kompetenciami. Na zmenu ústavy a ustanovenie nových kompetencií federálneho štátu treba prijať špeciálny zákon, kde je potrebná dvojtretinová väčšina federálneho parlamentu. Flámi, ktorí presadzujú zmenu, majú dnes len 81 poslaneckých hlasov zo 150, čo nestačí, a preto predlžujú formovanie vlády, aby si vynútili aj súhlas Valónov alebo presadili hlasovanie jednoduchou väčšinou.
Politická kríza v Belgicku nie je krízou federálneho systému, ale krízou porozumenia, tolerancie a kohabitácie politických lídrov.
Ak hovoríte o politických lídroch, o tvrdohlavosti (Flámi) a neochote (Valóni), nie je to príčinou rozdielnosti ich videnia budúcnosti Belgicka?
Pocit ukrivdenia, znevažovanie federálnej hymny, to sú prejavy niektorých politikov, ktoré pretrhávajú reťaz jednoty. Belgická revolúcia z r. 1830 potlačila hospodársky a priemyselný vplyv Holandska. Flámsky jazyk bol zakázaný a francúzština a Valóni zvíťazili. Aj preto neprekvapuje spochybňovanie belgickej histórie a úlohy kráľa zo strany pravdepodobne budúceho premiéra, flámskeho kresťanského demokrata, Leterma.
Existujú dve vízie Belgicka. Flámska, založená na pragmatickej liberálnej filozofii laissez-faire pre budúcnosť nezávislosti Flámska a v presadzovaní ekonomického liberalizmu. Valónska konzervatívna mentalita smerujúca k zachovaniu existujúceho federálneho štátu s črtami antiliberalizmu a sociálnym akcentom. Podľa posledných prieskumov verejnej mienky 43 % Flámov si praje nezávislosť a až 88 % Valónov chce, aby Belgicko zostalo jednotné.
Nekopíruje vývoj v Belgicku skôr vývoj v západnej Európe a nástup extrémizmu a populizmu, ktorý sa skrýva pod požiadavku národnej identity?
Belgicko zapadá do celosvetového trendu fragmentácie štátov smerujúcej k posilneniu identity a integrovanie sa do regionálnych zoskupení. Počet novovznikajúcich krajín pribúda a kríza identity, to nie je len belgickým, ale aj celoeurópskym problémom. Francúzske a holandské "nie" euroústave je toho dôkazom. Veľmi dôležité je, aby EÚ mohla vylúčiť zo svojich radov krajinu, ktorá nebude rešpektovať základné princípy demokracie, nová zmluva o EÚ to umožňuje. Rozpad belgickej federácie bude impulzom na ďalšiu fragmentáciu členských štátov EÚ a presadzovanie autonomistických zámerov.
Aké sú možné varianty vyriešenia krízy formovania novej belgickej vlády?
Politická situácia v Belgicku je na mŕtvom bode a nikto nechce, aby bol označený za hrobára federácie. Flámi naťahujú čas, aby mohli označiť Valónov za tých, s ktorými sa nedá dohodnúť na budúcnosti Belgickej federácie a vystúpiť z nej. Flámsky parlament môže jednostranne vyhlásiť deklaráciu o nezávislosti Flámska a dať tak de facto bodku za spoločným štátom. To by bol pesimistický variant vzhľadom na belgickú federáciu.
Optimistický variant by bol, keby Flámi ustúpili od reformy štátu a iniciovali širšiu debatu o reforme štátu, kde by sa možno i Valóni stali ústretovejší. Takto vytvorenou parlamentnou väčšinu by sa prijal špeciálny zákon k reforme štátu a modernizácii federálnych inštitúcií.
Samozrejme, hlavne Flámi odmietajú referendum o vytvorení nezávislého štátu, pretože nemajú väčšinovú podporu Flámov.
Belgická politická kríza nemusí mať zamatový priebeh tak, ako to bolo pri delení Československa, pretože rozhorčená verejnosť sa môže stretnúť s politikmi na ulici, kde môžu prevládnuť emócie nad chladnou hlavou.
Aké by mohli nastať komplikácie po rozpade federácie?
Ak by predsa len došlo k tejto situácii, je aktuálna otázka, koľko štátov vznikne. Pravdepodobne by vznikli tri : flámsky, valónsky a Brusel. Pretože Brusel je na flámskom teritóriu, ale realita je taká, že 1 zo 4 Valónov žije v Bruseli a používa francúzštinu. Bude teda tendencia odtrhnúť i toto územie buď ako samostatné alebo integrované k valónskemu spoločenstvu. Brusel je mesto, ktoré dodá každému novovznikajúcemu štátu medzinárodnú prestíž a pri deľbe federácie to bude veľmi veľkým problémom. Je málo pravdepodobné, že nemecké spoločenstvo vyhlási tiež svoju nezávislosť, ale pretože je príliš malé, pripojí sa pravdepodobne k Valónsku, kde geograficky sídli. V neposlednom rade veľkým otáznikom je existencia monarchie a miesto belgického kráľa, ktorý je symbolom jednoty Belgicka.
Najväčším rizikom je nárast hlasov krajnej pravice Vlaams Belang (Flámsky záujem) vo Flámsku. Dnes vo federálnom štáte nie je členom vládnej koalície, ale vo Flámsku je druhou najsilnejšou stranou (26 %). Za všetkými problémami vo Flámsku vidí prisťahovalcov a odmieta slobodu vierovyznania (islam). Ak by sa stali členmi vládnej koalície, mohla by nastať situácia ako v roku 2000, keď do rakúskej vlády vstúpil Jörg Haider a Rakúsko bolo izolované v rámci EÚ.
Korupčné škandály, odhalenie pedofilnej siete, to sú len niektoré udalosti, ktoré traumatizujú belgických občanov. Akí sú vlastne Belgičania a ako reagujú na tieto udalosti?
Ak stretnete dvoch Belgičanov, jeden z nich je veriaci, druhý neveriaci, prívrženec monarchie a ten druhý republikán, jednoducho ťažko nájdete vyhranený väčšinový názor. Belgičania majú výnimočnú schopnosť zjednotiť sa, ak s niečím nie sú spokojní. Keď 90. rokoch prepukla aféra s pedofilnou sieťou, celé Belgicko vyšlo do ulíc a manifestovalo svoje rozhorčenie. Dnes petície a zhromaždenia za jednotu krajiny spájajú umelcov, odborárov a bežných Belgičanov a verejne deklarujú nesúhlas s možným rozdelením Belgicka ako výsledok súčasnej politickej krízy, nie náhodou je v belgickom štátnom znaku heslo: V jednote je sila. K dnešnému dňu petíciu podpísalo len 90 000 Belgičanov, ale to je len začiatok, ako dať politikom na vedomie, že Belgicko je občianskou spoločnosťou.
Kto je Pavol JUSKO
Pracoval v diplomatických službách a pôsobil na Misii SR pri EÚ v Bruseli. Bol štipendistom belgickej vlády na bruselskej Slobodnej univerzite. Dnes pôsobí v medzinárodnej sieti mimovládnych organizácií -- Výbor pre medzinárodné vzťahy -- CRI. Zaoberá sa problematikou medzinárodných vzťahov a európskej integrácie.