Otázka všetkých otázok v Rusku znie: Čo urobí Vladimir Putin, aby sa vrátil do prezidentského úradu, ak chce dodržať ústavu a musí preto svoje kreslo na budúcu jar opustiť? Odpoveď sa skrýva v dlhoročnej skúsenosti: Jediný spoľahlivý spôsob, ako neprísť o moc, je stále si ju ponechať.
Prvý krok už Putin oznámil. "Vďačne prijal" návrh, aby kandidoval v decembrových voľbách do Dumy v čele Zjednoteného Ruska, strany, ktorú si vytvoril na svoj obraz. Druhý krok naznačil vetou, že návrh, aby sa stal predsedom vlády, je "celkom realistický".
Potiaľto je to základný mocenský mechanizmus, ktorý vylučuje, aby Vladimir Putin strávil čas do svojho predpokladaného návratu do prezidentského úradu napríklad v čele mocného Gazpromu. Nástupca Borisa Jeľcina sa uplynulých osem rokov v Kremli venoval nielen stabilizácii krajiny a obnove jej vplyvu, ako sám veľmi rád pripomína. Oveľa viac energie za týchto osem rokov vynaložil na budovanie "osi moci", o ktorú sa opiera neobmedzené Putinovo postavenie v čele štátu.
Táto "os moci" však automaticky posilní každého, kto sa stane budúcim ruským prezidentom. Tak, ako človek vytvára funkciu, tak aj funkcia robí človeka. Z bezfarebného Leonida Brežneva, ktorý sa dostal do čela sovietskej komunistickej strany, za niekoľko rokov vyrástol suverénny šéf celého štátu. Ak nechce Vladimir Putin o svoju moc prísť a ak sa chce vrátiť, musí sa moci pevne držať, hoci aj v posilnenej funkcii premiéra.
Mocenský mechanizmus za fasádou ústavnosti je očividný. Jedna otázka tu však predsa len ešte zostáva. Čo je to za krajinu, kde o politike rozhodujú "ukazy" jediného muža, ako za čias báťušku cára?
Adam Černý, komentátor HN Praha ,Táto e-mailová adresa je chránená pred spamovacími robotmi. Na jej zobrazenie potrebujete mať nainštalovaný JavaScript.