Rozvojové krajiny, ktorým sa podarilo vyvinúť konkurencieschopné exportné sektory, sú už pár rokov odmeňované vynikajúcim tempom rastu: Taiwan a Južná Kórea v 60. rokoch, krajiny Juhovýchodnej Ázie ako Thajsko, Malajzia a Singapur v 70. rokoch, Čína v 80. rokoch a nakoniec India v 90. rokoch.
Vo všetkých týchto krajinách, ale i v ďalších -- rovnako zväčša ázijských -- prípadoch by boli domáce reformy vytvorili rast bez ohľadu na medzinárodný obchod. Je si však len ťažko predstaviť, že výsledný rast by bol taký vysoký -- ročný rast na obyvateľa dosahoval nevídaných 10 percent, alebo aj viac, keby globálna ekonomika nebola schopná absorbovať export z týchto krajín.
Viaceré štáty sa snažia tento rastový model napodobniť, no málokedy sú úspešné, pretože domáce podmienky často zostávajú nesplnené. Ak sa orientujete na svetové trhy bez proaktívnej politiky, ktorá by zabezpečila kvalifikovanosť v niektorom modernom výrobnom sektore či službách, pravdepodobne zostanete zbedačeným vývozcom prírodných zdrojov a výrobkov s vysokým podielom ľudskej práce (napríklad odevy).
Rozvojové krajiny sa v podstate predháňajú v zakladaní exportných zón a dotovaní montážnych prevádzok nadnárodných spoločností. Poučenie je zrejmé: rast ťahaný exportom predstavuje správnu cestu.
Ale ako dlho? Veštenie z ekonomickej kávovej usadeniny je síce vždy riskantné, ale podľa niektorých náznakov stojíme na vrchole prechodu na nový režim, v ktorom pravidlá hry nebudú pre exportom ťahané stratégie ani zďaleka také ústretové.
Najbezprostrednejšou hrozbou je spomalenie v rozvinutých ekonomikách. Európa i Spojené štáty vstupujú do recesie a silnejú obavy, že finančný chaos sprevádzajúci debakel okolo podradných hypoték sa ešte nevyčerpala. Pritom všetko sa deje v čase, keď inflačné tlaky znemožňujú obvyklé monetárne a fiškálne recepty. Európska centrálna banka, ktorá je intenzívne zameraná na cenovú stabilitu, zvyšuje úrokové sadzby a americký Federálny rezervný systém ju možno bude v krátkom čase nasledovať. Rozvinuté ekonomiky teda budú chvíľu trpieť, čo bude mať evidentný vplyv na dopyt po exporte z rozvíjajúcich sa trhov.
Na vrchole toho všetkého je takmer isté prehlbovanie globálnych nerovnováh na bežnom účte. Rozvíjajúce sa trhy a rozvojové krajiny vykázali v roku 2007 prebytok vo výške 631 miliárd dolárov, ktorý zhruba rovnakou sumou pripadal na ázijské štáty a krajiny vyvážajúce ropu. To predstavuje 4,2 percenta ich spoločného HDP. Spojené štáty samotné pritom v rovnakom čase vykázali na bežnom účte deficit vo výške 739 miliárd dolárov (5,3 % ich HDP). Ani ekonomika, ani politika tento vývoj bežného účtu platobnej bilancie nie sú schopné udržať, zvlášť v prostredí postihnutom recesiou.
Politické dosahy sú zrejmé. Nič nerozdúchava protekcionistické nálady tak silno ako vysoký obchodný schodok. Podľa prieskumu NBC/Wall Street Journal z decembra 2007 si takmer 60 % Američanov myslí, že globalizácia je zlá, pretože vystavila americké firmy a zamestnancov nespravodlivej konkurencii.
Tomu, že si globalizácia získala v USA zlú povesť, je sčasti na vine vonkajší deficit. Americká obchodná politika bola v posledných rokoch pozoruhodne odolná voči protekcionistickému tlaku. Bez ohľadu na to, kto vyhrá americké prezidentské voľby, by svet mal očakávať pozornejšie preverovanie dovozu z Číny a ďalších nízkonákladových krajín, ako aj outsourcingu služieb do miest, ako je India.
V období, keď sú USA a ďalšie rozvinuté ekonomiky čoraz menej pohostinné k exportu z rozvojových krajín, je nepravdepodobné, že by na ich miesto mohli nastúpiť rýchlo rastúce nové trhy a získať tak dostatok "paliva" na rast ťahaný exportom. V rozvojových krajinách bývajú zasa vyššie dovozné clá, čo sťažuje prístup do týchto krajín. Rozvojové a rozvíjajúce sa krajiny si navyše konkurujú v podobných oblastiach -- v spotrebnom tovare na rôznom stupni prepracovanosti -- takže politika rozšíreného obchodu medzi Juhom a Juhom sa prejavuje ešte horšie než politika obchodu medzi Severom a Juhom. Antidumpingové postihy proti dovozu z Číny, Vietnamu a ďalších ázijských exportérov sú už v rozvojových krajinách bežné.
Export sa teda stane ešte tvrdším biznisom. Krajiny ako Čína, ktoré vykazujú veľké prebytky, sa budú musieť oveľa viac spoliehať na to, že ich ekonomiku potiahne domáci dopyt. Nie je to také zlé, lebo Čína dokáže zužitkovať viac verejných investícií do sociálnych oblastí typu zdravotníctvo a školstvo.
Dosahy však ani zďaleka nepostihnú len prebytkové štáty. Ak mali exportéri z Brazílie, Turecka, Juhoafrickej republiky a Mexika -- vcelku schodkových ekonomík -- problémy konkurovať Číne na trhoch tretieho sveta už v čase, keď boli tieto trhy otvorené dokorán a rýchlo expandovali, predstavte si, ako sa im bude dariť za menej priaznivých podmienok.
Vplyv na rast bude takmer určite negatívny, a to i v prípade, že domáci dopyt celkom vykompenzuje pokles dopytu zvonku. Dôvod nie je makroekonomický, ale mikroekonomický: doma možno predať len určité množstvo ocele alebo automobilových súčiastok a produktivita práce v sektore služieb sa nevyrovná produktivite v činnostiach orientovaných na export. Preto klesajúce exportné trhy spomalia prorastovo zamerané štrukturálne zmeny doma.
Nič z toho ešte neveští katastrofu pre rozvojové krajiny. Dlhodobý úspech ešte stále závisí viac od toho, čo sa stane doma, než čo sa stane v zahraničí. To, čo je v tejto chvíli relatívne zlou správou, prerastie do hrôzostrašnej správy len v prípade, ak dopustíme, aby sa ekonomické ťažkosti v rozvinutých krajinách -- najmä v USA -- pretavili do xenofóbie a neskrývaný protekcionizmus; že si veľké rozvíjajúce sa trhy ako Čína, India a Brazília neuvedomia, že sa stali priveľmi dôležitými, než aby v otázke globálneho ekonomického riadenia konali na vlastnú päsť; a že ostatné krajiny si zvolia v dôsledku toho prehnanú reakciu, otočia sa svetovej ekonomike chrbtom a začnú robiť politiku sebestačnosti. Ak k takýmto prechmatom nedôjde, možno očakávať väčší nápor na svetovú ekonomiku, ale nie pohromu.
Dani Rodrik, profesor politickej ekonómie na Škole štátnej správy Johna F. Kennedyho pri Harvardovej univerzite.
© : Project Syndicate, 2008.
www.project-syndicate.org