Masové zabíjanie, utečenci a nenávisť voči cudzincom -- dva roky pred svetovým šampionátom vo futbale sa Juhoafrická republika podobá tikajúcej časovanej bombe. Explózia násilia a sociálneho napätia podporuje pochybnosti o odložení športového divadla. Svetová futbalová federácia FIFA síce minulý týždeň opäť vyslovila dôveru Južnej Afrike, avšak toto verbálne utešovanie zaberá rovnako málo ako sľuby organizačného výboru.
"Zaručiť nemožno nič, ale môžem ľudí uistiť, že budú v bezpečí," vyhlásil bezpečnostný splnomocnenec organizačného výboru Andre Pruis. Len na majstrovstvá sveta Juhoafričania podľa neho zmobilizujú 40-tisíc policajtov. Nič vraj nebude horšie ako na poslednom svetovom šampionáte 2006 v Nemecku.
Podľa informácií DPA už existujú v zásuvkách núdzové plány na náhradné usporiadanie šampionátu, aj keď ich existenciu FIFA pravidelne dementuje. Šéf federácie Joseph Blatter však vlani v jednom z rozhovorov spomenul Austráliu, USA, Mexiko, Anglicko, Španielsko a Japonsko, ktoré by mohli zaskočiť za Južnú Afriku. Vtedy sa to vnímalo iba ako prostriedok nátlaku na juhoafrických usporiadateľov.
Po tom, ako sa sčasti ukončili šíriace sa pochybnosti nad skorým dokončením štadiónov, dostáva sa do popredia chaos v najjužnejšom cípe afrického kontinentu. Stredobodom záujmu je debata o bezpečnosti účastníkov a návštevníkov, ktorá vypukla už pri žrebovaní kvalifikačných skupín vlani koncom roka v Durbane. Debatu podnietila aj vražda jedného bývalého rakúskeho futbalistu a zdôraznili ju aj štatistiky o vysokej kriminalite v JAR.
Teraz navyše prichádza násilie voči cudzincom zo susedných štátov. Práve v JAR, ktorá sa pred pridelením šampionátu pýšila sympatiami ako štát bojovníka proti rasovej segregácii Nelsona Mandelu a päťpercentným hospodárskym rastom. JAR sa takisto usilovala o nový obraz na kontinente, prvé futbalové MS v Afrike sa mali stať spojivom medzi národmi, namiesto toho je teraz JAR na pranieri. Od Nairobi po Lagos síce Afričania naďalej ubezpečujú obyvateľov južnej časti Afriky o svojom priateľstve, ale neoficiálne ich ostro kritizujú. Napríklad v susednom Mozambiku musela polícia z obavy pred pomstou zosilniť ochranu veľvyslanectva JAR. Nepriateľstvo voči cudzincom v Južnej Afrike oficiálne neexistuje, organizácie pre ľudské práva to však vidia inak a obviňujú vládu z laxného prístupu voči koreňom neznášanlivosti.
Podľa správ z médií nestačia nemocnice ošetrovať zranených, vynára sa preto otázka, čo by sa stalo, keby došlo ku katastrofe počas svetového šampionátu. Dlhý je aj zoznam hospodárskych problémov a siaha od chronickej energetickej krízy až po desaťpercentnú infláciu. Vláda navyše priznáva, že stavebná horúčka okolo prípravy futbalového šampionátu obmedzuje štátnu výstavbu obydlí pre chudobných.
Monitor, DPA