Od začiatku augusta môžete v uliciach Ríma a ďalších ôsmich talianskych veľkomiest stretnúť hliadkujúcich vojakov. Plán ministra vnútra Roberta Maroniho takýmto spôsobom zvýšiť bezpečnosť v uliciach vzbudzuje vážne otázky. Nielen o dôvodoch, ale aj dôsledkoch tohto rozhodnutia.
V aprílových parlamentných voľbách zvíťazila Berlusconiho strana Ľud slobody (PDL) vďaka záväzku urýchlene riešiť otázky kriminality a vnútornej bezpečnosti. Hnev Talianov sa koncentroval najmä na dve menšiny: Rómov a rumunských prisťahovalcov. Tí boli podľa bežných obyvateľov zodpovední za krádeže, znásilnenia a ďalšiu trestnú činnosť. Pritom v Taliansku žije jedna z najmenších rómskych komunít, ktorá tvorí len 0,3 % obyvateľstva. Zo 160 000 Rómov prišlo 90 000 z Balkánu, väčšina z Rumunska.
Podľa štatistík na Apeninskom polostrove žije 342 000 Rumunov, niektoré organizácie však hovoria o podstatne vyšších číslach. Protirómske a protirumunské nálady začali kulminovať v novembri minulého roku, keď na predmestí Ríma došlo k vražde Talianky Giovanni Reggianovej. Hlavným podozrivým bol mladý Róm, prisťahovalec z Rumunska. Kabinet Romana Prodiho zareagoval vyhostením tridsiatich imigrantov, zväčša Rumunov. V pláne bolo aj schválenie bezpečnostného balíčka, k čomu však pre účasť rôznych ľavicových radikálnych skupín vo vláde nedošlo.
Ďalšou problematickou skupinou sú pre Talianov africkí imigranti. "Krajiny ako Grécko a Španielsko sú oveľa prísnejšie v odmietaní lodiek. No pomoc na mori je povinnosťou. Aké sú však hranice tejto pomoci?" reaguje na chatrné plavidlá preplnené stovkami vysilených Afričanov vo svojom tradičnom komentári písanom pre týždenník Panorama Bruno Vespa, moderátor mienkotvornej politicko-spoločenskej diskusie Porta a porta. "Nemôžeme strácať čas. Počet nelegálnych imigrantov sa v dôsledku zhovievavosti Prodiho vlády v roku 2007 zdvojnásobil. Oficiálne odhady hovoria, že ich je 700 000, ale podľa mňa je ich ešte viac," hovorí Niccolo Ghedini, tvorca bezpečnostného balíčka, ktorý sa Berlusconiho vláde, na rozdiel od Prodiho kabinetu, podarilo uviesť do praxe.
Najhlasnejšími obrancami bezpečnostného balíčka je minister vnútra Roberto Maroni a minister obrany Ignazio La Russa. Najmä Maroniho domovská strana Liga severu, koaličný partner PDL, zaznamenala v posledných voľbách nadpriemerný úspech a dnes požaduje radikálne riešenie vzniknutých problémov. Vojaci v uliciach sú len jedným zo zavádzaných opatrení. "Je to správna cesta na zabezpečenie väčšej bezpečnosti občanov a vyrozumenie delikventov, že štát je tu a neustupuje," bráni svoje rozhodnutie napádané opozíciou minister Maroni. Otázne je, či bezpečnostnú situáciu môže diametrálne zmeniť 45 vojakov v Padove alebo 75 vo Verone.
Ďalším Maroniho krokom je posilnenie právomocí starostov. V Novare a vo Verone starostovia napríklad vydali rozhodnutie prikazujúce sankcionovať klientov prostitútok. Minister zároveň sľúbil 100 miliónov eur na opatrenia, ktoré by mali viesť k väčšej bezpečnosti v talianskych mestách a obciach.
Kľúčovým problémom je filozofia bezpečnostného balíčka postaveného na zdaní, že všetci imigranti sú zločinci. Vyvolávanie takýchto neodôvodnených emócií len zhoršuje dusnú atmosféru v krajine a nepriamo povzbudzuje k útokom extrémistov na domy a obchody prisťahovalcov, z ktorých mnohí v Taliansku žijú od svojho detstva.
Prioritou je zbytočne nestupňovať napätie a neuchyľovať sa ku kriminalizácii iných národností a etník, napísal ešte koncom mája v komentári pre katolícky týždenník Famiglia cristiana Vittorio Nozza, riaditeľ charitatívnej organizácie Caritas Italiana. V posledných týždňoch však dochádza k priamemu opaku. Pred nenávisťou v srdciach neochráni srdečných Talianov ani po zuby ozbrojená armáda.
Imrich Gazda, spolupracovník HN