Tak sa nám väčšina v parlamentnom výbore rozhodla, že prijatie miliónových darov od dôchodcu z garsónky a zadlženého podnikateľa nie je v rozpore so zákonom, povedal by Jozef Švejk novinárom, keby bol opozičným poslancom.
Napokon, kto ak nie väčšina rozhoduje o tom, kde je pravda a zákon, spýtala by sa pani Müllerová, keby bola poslankyňou koaličnou. Azda nie menšina, ktorá sa doteraz nespamätala z toho volebného výprasku pred vyše dvoma rokmi, zopakovala by mantru svojho predsedu vlády a vyzerala, akoby jej verila bez výhrad.
Ale čo s tými miliónmi v igelitkách, spýtal by sa Jozef Švejk, veď tu je pravda v rozpore so zdravým rozumom, zaťal by do živého, keby zdravý rozum bol v istých elektorátoch v presne vymedzených súvislostiach vo viac ako stopovom množstve. Lenže nebol, a tak Švejk ani nezaťal. A zdravý rozum ani nepípol, hoci v počiatku kauzy sa zdal nachádzať aj v orgánoch činných v trestnom konaní, ale aj tam už pochopil, čo sa proti vetru nehodí činiť.
Prijatie darov od podnikov so štátnou účasťou porušením zákona je, to sa nedá poprieť, a tak ich zaplatíme aj s pokutou, pokračovala by pani Müllerová, keby bola poslankyňou za ĽS-HZDS a dodala by len v duchu, že nejakých dvestotisíc jej stranu nezabije.
Isteže nezabije, povedal by nahlas Jozef Švejk, keby čítal jej myšlienky, ale horšie to budete mať s tými jedenástimi miliónmi, ktoré pani Kramplová akoby na stole našla, keď jej ich bolo najviac treba, pokračoval by Jozef Švejk, akoby si prečítal nielen rozhovor so Zdenkou Kramplovou, ale aj excelentnú analýzu Petra Kundera z Aliancie Fair-play, podľa ktorej sa takmer na korunu zhodovali predvianočné dary s koncoročnými záväzkami ĽS-HZDS.
Možno by nám ich obaja mohli opäť darovať, našla východisko z finančnej núdze strany pani Müllerová, ale už nepokračovala ani v duchu, lebo dodnes nezabudla na predsedovo rozhorčenie a verejný sľub, že peniaze obom darcom vrátia.
Byť pani Kramplovou a Urbánim, ani by som na mimoriadny snem nečakal a odišiel sám.