Rozhodnutie SMK hlasovať za prijatie Lisabonskej zmluvy bolo determinované viacerými okolnosťami - môžeme spomenúť dva dlhodobé záujmy a tri momentálne okolnosti. Záujmom, aby bola Lisabonská zmluva prijatá, sa SMK vôbec netajila. Druhým dlhodobým záujmom SMK je snaha nestať sa a priori odmietaným koaličným partnerom pre stranu Smer-SD po budúcich voľbách. Za menej strategické okolnosti možno označiť skutočnosť, že hlasovaním za Lisabonskú zmluvu sa snažia poslanci SMK pozitívne ovplyvniť podobu školského zákona. Druhým dôvodom je fakt, že dopad tlačového zákona na slovenské a maďarské periodiká bude rádovo odlišný. Tretím zasa predpoklad, že Pál Csáky nemohol pripustiť, aby za Lisabonskú zmluvu hlasovala iba časť jeho poslaneckého klubu. Zrátané - SMK sa rozhodla úplne pragmaticky, nech si už o iných rozmeroch tohto rozhodnutia (typu dodržanie sľubu) myslíme čokoľvek. A nech to opozičnú spoluprácu ovplyvní akokoľvek - po budúcich voľbách pôjde rokovať so Smerom aj tak každý sám.
Podobne logický je postoj KDH, ktoré z princípu odmieta Lisabonskú zmluvu a považuje ju za neakceptovateľné odňatie kompetencií Slovenskej republiky v prospech Bruselu. Podobný postoj by mal byť síce blízky aj národniarom z SNS, tí však vedia, že ich koaličný potenciál v budúcnosti je spätý s ignorovaním vlastného politického programu v súčasnosti. Pri ĽS-HZDS bolo zjavné, že s hlasmi tohto klubu môže Smer-SD počítať, nech už s ich názormi na podobu tlačového zákona naloží akokoľvek.
A tak zostali iba dvaja najväčší hráči so zjavne identifikovateľnými výsledkami hlasovaní o tlačovom zákone a o Lisabonskej zmluve. Jeden sa tvári ako podvedený, druhý ako víťaz. A obaja sa tak tvária momentálne právom, hoci budúcnosť môže rozdať úplne odlišné karty. Zatiaľ je viac ako pravdepodobné, že realizácia tlačového zákona sa obráti nielen proti médiám, ale aj čitateľom - a v konečnom dôsledku proti tým, ktorí takýto nepodarok schválili.
Slovenský parlament teda v priebehu dvoch dní schválil dve kontroverzné normy - jedna je naším dielom, druhá prevzatým z Bruselu. Spôsoby ich prijímania a vyjadrovania slovenských politikov usvedčujú, že do euroklubu kráčame v gumákoch.
Róbert Kotian, komentátor HN