Hladné deti sediac na chodníku vystierajú vychudnuté ruky k okoloidúcim a snažia sa zachytiť ich pozornosť zúfalým pohľadom zo zafúľaných tváričiek. Takto akosi si môže veľkú hospodársku krízu v Spojených štátoch a následne na celom svete na prelome 20. a 30. rokov predstavovať Stredoeurópan - obyvateľ niektorého zo štátov bývalého sovietskeho bloku.
A podobne môžu vyzerať aj jeho predstavy v blízkej budúcnosti pri čítaní novinových titulkov z predchádzajúcich dní. Svet však nestojí na prahu hospodárskej, ale finančnej krízy. A signálov, že by sa tá pretavila do krízy ekonomík na celom svete, zatiaľ veľa nie je. Naopak, existuje niekoľko indícií, že sa tak nestane a že centrálne banky budú ťahať z problémov len finančný sektor.
Napriek hospodárskemu spomaleniu v Spojených štátoch, najväčšej ekonomike sveta, sa dá čakať, že globálne hospodárstvo potiahnu veľmi rýchlo rastúce ekonomiky Indie, Číny, Ruska či Brazílie. Nebude rásť len ich produkčná schopnosť, ale aj ich kúpyschopnosť. To umožní miestnym výrobcom prežiť prvé príznaky americkej infekcie bez citeľnejšej ujmy.
Aspoň dovtedy, kým nezaberú antibiotiká naordinované americkou centrálnou bankou. Liečba predpísaná jej predsedom Benom Bernankem sa zdá na prvý pohľad jednoduchá. Má znížiť cenu peňazí s cieľom uvoľniť likviditu pre banky. Inak povedané: v menovej politike sa znížením úrokových sadzieb sleduje zlacnenie úverov, čo pomôže bankám financovať podnikový sektor. Práve ten, ak by sa dostal do špirály znižovania produkcie a prepúšťania, by sa mohol stať spojivkom medzi finančnou a hospodárskou krízou.
Ben Bernanke musí v boji s krízou siahnuť k zbraniam, ktoré v Amerike dlho nikto nepoužil. Napríklad nedeľné zníženie úrokových sadzieb z úverov, za ktoré centrálna banka požičiava hotovosť bankám, bolo za Atlantikom od roku 1979 prvým pohybom úrokov, ktorý nastal počas víkendu. Včera večer sa čakalo, že Ben Bernanke zníži aj cenu peňazí v medzibankových obchodoch, a to až o jeden percentuálny bod. To tu nebolo od roku 1984, keď vtedajší predseda americkej centrálnej banky Paul Volcker znížil sadzby o dva body.
Všetko má však svoje pre aj proti. Zlacnením peňazí americkou centrálnou bankou sa zníži aj kurz dolára. To zatlačí na rast cien strategických komodít, najmä ropy. Výsledkom bude teda odvrátenie hospodárskej krízy za cenu vyšších súm na cenovkách v obchodoch a na pumpách, čiže za cenu inflácie. V spanilom raste bude pokračovať aj zlato, ktorým si budú istiť investície obchodníci zneistení dianím na burzách.
Tomáš Velecký, vedúci redaktor Podnikov a trhov, Táto e-mailová adresa je chránená pred spamovacími robotmi. Na jej zobrazenie potrebujete mať nainštalovaný JavaScript.
StoryEditor