Tohtoročného Mikuláša začala vláda rozdávať už v marci. Vyleštené čižmičky alebo nadrozmerné ponožky treba však dávať nie za okno bytu, ale pred dvere garáže, v ktorej hrdzavie desať- a viacročné neekologické auto. Prichádza vládny darček - šrotovné. Suma človeka ani priveľmi neohúri - istých je 1 000 eur (slušný hrubý mesačný plat) - ale štátnu kasu to môže pumpnúť aj o 33 miliónov. Keď to prepočítame, tak je to fakticky na maximálne 33-tisíc áut, teda aspoň takýto záujem predpokladá krízový manažment tohto štátu. Len sa obávam, že tento prezent využijú iba niektorí z tých, ktorí aj tak nemajú hlboko do vrecka a v kríze si akurát tak vymenia na stoloch francúzske šampanské za slovenské šumivé, mierne zoškrtajú zoznam hostí na pracovných obedoch (dokonca návšteva menej luxusnej reštaurácie s obchodným partnerom sa stane trendy a imidžovou záležitosťou...). Nemyslím si, že rodina so starou škodovkou v čase nastupujúceho prepúšťania z práce či skracovania pracovného času, a teda i zmenšovania výplaty, sa rozhodne kvôli tisícke od vlády nechať zhrdzavieť železnú rezervu úspor.
Nevedno, čo spôsobilo názorový kotrmelec krízových radcov vlády, lebo ešte začiatkom minulého mesiaca premiér Robert Fico šrotovné odmietal. V polovici februára správne poznamenal, že my nepotrebujeme v čase krízy extra podporovať predaj áut na domácom trhu, ale sme existenčne závislí od ich exportu. Ak sa na Slovensku rádovo predáva 70 000 osobných áut, tak sú to takmer výlučne autá z dovozu, "naši" výrobcovia sú v rovine symbolických obchodov.
Takže želaný efekt, teda podpora domáceho priemyslu, rozhodne nestojí a nepadá na nejakých 1 000 eurách na auto pre našinca. Ak by táto vláda mala niekomu prispieť na šrotovné, tak by to mali byť Nemci, Briti či Francúzi, Taliani, tí, pre ktorých nie je zničujúce dať 6-mesačný plat aj v čase finančnej krízy na bežné auto zo Žiliny, z Trnavy či za mierny a vysoký luxus z Bratislavy o pár platov viac. Ale to nejde, bola by to mutácia Sarkozyho protekcionizmu. To by malo však aspoň vlasteneckú logiku, ale to naše opičenie, a ako vždy nepodarené, je akurát prípad na psychoanalýzu. Problém však nie je v samotnom šrotovnom - zeleným ochrancom prírody musia zrumenieť tváre z ekorozkoše, keď sa vláda rozhodne zlikvidovať obstarožný a ovzdušie ničiaci autopark. Problém je v tom, že pod pláštikom protikrízového ťaženia vláda na naše pomery gigantickou sumou nepriamo upláca malý segment obchodníkov. Obávam sa, že čím bude bližšie k voľbám, tým viac iných "šrotovných" pribudne, rad lobistov je veľmi dlhý. Ale vláda vie čo robí - rozdeľuje a panuje.
Peter Turčík